Prejsť na hlavný obsah
Zastúpenie na Slovensku
Novinový článok25. júna 2015Odhadovaný čas čítania: 6 min

Pomoc utečencom to nie sú len čísla

migration_0.jpg
© EU
Ešte pred pár mesiacmi bola diskusia o migrácii na Slovensku len minimálna. Ak sa diskutovalo, tak viac o emigrácii slovenských mozgov do zahraničia. Všetko sa zmenilo, keď sa do médií dostala informácia o preplnenej lodi smerujúcej k ostrovu Lampedusa v Stredozemnom mori so stovkami utečencov z krajín zmietaných vojnovými konfliktmi a hladomorom ako Eritrea, Sýria, Somálsko či Etiópia. Komentár Dušana Chreneka

Ešte pred pár mesiacmi bola diskusia o migrácii na Slovensku len minimálna. Ak sa diskutovalo, tak viac o emigrácii slovenských mozgov do zahraničia. Všetko sa zmenilo, keď sa do médií dostala informácia o preplnenej lodi smerujúcej k ostrovu Lampedusa v Stredozemnom mori so stovkami utečencov z krajín zmietaných vojnovými konfliktmi a hladomorom ako Eritrea, Sýria, Somálsko či Etiópia. Títo utečenci sa na ceste za lepším životom v Európe nedostali ďaleko; necelých tridsať kilometrov od líbyjských brehov sa preplnené plavidlo potopilo a väčšina zo siedmich stoviek ľudí zamknutých v podpalubí sa utopila. Zďaleka nešlo o prvú podobnú tragédiu. Len vlani sa v snahe prekonať Stredozemné more utopilo podľa odhadov medzinárodných organizácií až 3500 ľudí. V tomto koridore do Európy tak zahynuli zhruba tri štvrtiny utečencov, ktorí vlani prišli o život na celom svete. Hrozivé čísla sa napĺňajú aj tento rok: od januára počet obetí Stredozemného mora narástol už zhruba na 1800 ľudí. Urputná diskusia sa však naplno rozbehla, až keď európske inštitúcie reagovali na túto rastúcu epidémiu nešťastia na našom prahu. Žiaľ, táto názorová výmena viedla k prejavom násilia, hrubosti a intolerancie, ktoré zasiahli Bratislavu v sobotu 20.júna práve na medzinárodný deň utečencov.

Izolácia problémy nevyrieši 
Každý deň sú tisícky ľudí nútené opustiť domovy, aby unikli pred násilím, vojnovými konfliktmi a hladom. Viac ako 60 miliónov ľudí sa ocitlo mimo domova. Toľko utečencov vo svete nebolo od konca druhej svetovej vojny. Ak budú pokračovať vojnové konflikty, tieto čísla ešte porastú. Najviac sú postihnuté krajiny, ktoré sú najbližšie ku konfliktom   Turecko, Libanon, Jordánsko či Pakistan. Tieto, ale aj iné krajiny utečencom významne pomáhajú. Európa neostáva bokom. Aj preto prišla Európska komisia na podnet členských krajín a Európskeho parlamentu s návrhmi na riešenie alarmujúcej situácie. V tejto súvislosti sa veľa popísalo o diktáte európskych úradníkov. Celý návrh Komisie bol degradovaný na kvóty a nesprávne a zbytočne zjednodušujúce spájanie utečencov s ekonomickými migrantmi. O čo teda ide? 

Návrhy na riešenie 
V prvom rade ide o posilnenie ochrany hraníc, ktoré má v kompetencii najmä agentúra Frontex. Medzi jej hlavné úlohy patrí aj záchrana utečencov. Len za jeden júnový víkend sa jej príslušníkom podarilo vyloviť z vôd 5600 utečencov. Ďalšou významnou iniciatívou je celoeurópska vojenská operácia zameraná na rozkladanie sietí obchodníkov s ľuďmi a boj proti prevádzačom. Dôležitou aktivitou je aj posilnenie európskeho zastúpenia a pomoci v krajinách, odkiaľ k nám prúdi najviac utečencov. Komisia zároveň apeluje aj na členov Únie, aby krajinám prvej línie, ako sú Taliansko a Grécko, pomohli a prichýlili časť utečencov, ktorí sa dostanú na európsku pôdu. Nejde pritom o ekonomických migrantov, ale o utečencov zo Sýrie a Eritrey, ktorí majú smrteľne vážne dôvody na migráciu. Európska komisia nikdy nenavrhla kvóty pre ekonomických migrantov. Návrh Komisie je o utečencoch, ktorí sú v ohrození. Ekonomických migrantov, ktorým európske krajiny neudelia právo na pobyt, by členské štáty mali vrátiť do ich domovských krajín. Plán Komisie obsahuje ďalšie dôležité časti, ako sú dlhodobé posilnenie ochrany hraníc, vracanie ekonomických migrantov späť do ich krajín či pôsobenie v krajinách pôvodu s cieľom znížiť nestabilitu, ukončiť vojnové konflikty a odstrániť extrémnu chudobu. Dôležité je, aby sa aj žiadosti o utečenecký štatút riešili mimo územia EÚ, a tak sa ekonomickí migranti oddelili od utečencov už pred vstupom do EÚ. O tomto návrhu sa živo diskutuje nielen na Slovensku, ale aj v ostatných krajinách Európskej únie. Podstatné je, že solidaritu by mali prejaviť všetci a enormne zvýšenú záťaž neponechávať len na zopár krajinách, ktoré sú zhodou okolností k problému najbližšie. Obdobne členské krajiny Únie pomáhajú krajinám, ktoré postihnú prírodné katastrofy. Príkladom môže byť aj pomoc, ktorú dostalo Slovensko pri devastujúcej víchrici vo Vysokých Tatrách v roku 2004 či pri záplavách v roku 2010. Pomoc EÚ síce zďaleka nenahradila celé škody, ale prispela k obnove a ukázala európsku solidaritu. 

Vieme ukázať ľudskosť 
Nemožno, samozrejme, zatvárať oči pred tým, že prijímanie utečencov z rozvojových krajín je u mnohých prijímané s nevôľou a s kritikou. Pritom by bolo dobré zvážiť aj našu vlastnú skúsenosť. Na Slovensku takmer neexistuje človek, ktorý by v rodine nemal niekoho, kto svoje šťastie nehľadal za našimi hranicami. Je pravda, že Slovensko stále nie je takou bohatou krajinou, aby bolo pre migrantov cieľovou destináciou. Avšak aj na Slovensko prichádzali a naďalej prichádzajú migranti. V rokoch 2001   2004 Slovensko dokázalo zvládnuť takmer 40 000 žiadostí o azyl. Aj zásluhou nášho vstupu do Únie a hlavne do Schengenu sa počet žiadostí o azyl znížil na súčasných pár stoviek za rok. Ak by sa počet o ďalšie stovky zvýšil, tak pre ľudí, ktorým v ich krajine hrozí smrť guľkou či hladom, by takáto nezištná pomoc bola záchranou a mimoriadne by si ju cenili. Tak ako všade na svete aj u nás prístup úradov súvisí s verejnou mienkou. Slováci nie sú rasistickí ani sebeckí. Nechcú, aby nevinní ľudia umierali v mori. Určite však chcú, aby boli európske hranice dobre chránené a aby mali európske vlády kontrolu nad tým, kto a ako prichádza do Európy. A to môže Európska únia spoločne dokázať bez toho, aby stratila dobré meno a spôsobila ujmu svojej ekonomike. Keď budeme najbližšie opäť čítať o stroskotancoch pri brehoch Lampedusy a vyjadrovať svoje postoje k utečencom, nezabúdajme na to, že aj títo ľudia majú s nami niečo spoločné. Túžbu po bezpečnom a dôstojnom živote.

Článok bol uverejnený v denníku Sme 25.06.2015.

Podrobnosti

Dátum uverejnenia
25. júna 2015