Pomôžme súkromnému kapitálu oživiť ekonomiku

Mieri k nám megainvestícia s tisíckami nových pracovných miest, hlásili novinové titulky na jar, keď sa začal zreálňovať príchod štvrtej automobilky na Slovensko. Žiaľ, podobných vynikajúcich správ zažívala naša krajina v posledných rokoch menej ako v minulosti. Komentár Dušana Chreneka

Podobne ako v celej Európskej únii, aj u nás spôsobila finančná a hospodárska kríza výrazný pokles investícií. Ich objem sa v roku 2009 prudko prepadol a po roku 2013 sa ustálil na približne o 13 percent nižšej úrovni než v roku 2008.

Následky krízy sme na prílive investícií pocítili mimoriadne prudko aj v porovnaní s okolitými krajinami. Kým do roku 2008 bolo Slovensko v regióne Vyšehrádskej štvorky v podiele priamych zahraničných investícii na HDP jasným lídrom, v období po roku 2009 sa prepadlo na posledné miesto. Najnižší stále zostáva aj podiel investícií verejného sektora, hoci ten za celkový pokles investícií môže len v minimálnej miere.

Tento prepad má samozrejme vážny vplyv na ekonomiku, či už v oblasti zamestnanosti, konkurencieschopnosti alebo v inováciách a teda aj na sociálnu situáciu mnohých obyvateľov.

Pomôžu záruky

Rozhodujúcim pre zvrátenie nepriaznivého vývoja môže byť aj to, ako sa Slovensko chopí príležitostí vyplývajúcich z Investičného plánu pre Európu. Ide o jednu z priorít Európskej komisie, ktorá má pomôcť preklenúť váhavosť súkromného sektora. Ten má v súčasnosti dostatok finančných prostriedkov, v rozsiahlejšom investovaní ho však brzdí neistota hospodárskeho výhľadu a vysoká úroveň verejného a súkromného dlhu v niektorých častiach EÚ.

Plán sa sústredí na tri základné oblasti a to na odblokovanie súkromných investícií, na reformy zlepšujúce prostredie pre investovanie a na vytvorenie poradenského centra a databázy projektov, ktorá nasmeruje investície tam, kde najviac chýbajú.

Kľúčovým prvkom plánu je práve sa rozbiehajúci Európsky fond pre strategické investície, ktorý má v najbližších troch rokoch  cez záruky pre rizikovejšie projekty zmobilizovať investície do hospodárstva vo výške najmenej 315 miliárd eur.

Potrebujeme, aby sa firmy odvážili ísť do nových perspektívnych projektov, ktoré zvyšujú ich konkurencieschopnosť a prinášajú nové pracovné miesta. Slovensko do fondu prispeje 400 miliónmi eur, čerpať z neho však môže nepomerne viac.

Pomocou fondu by mohli byť spolufinancované napríklad veľké dopravné prepojenia alebo  podobné projekty ako tie, ktoré sa už schválené v iných európskych krajinách -  plynovod v Španielsku, ekologické zariadenia v celulózke vo Fínsku, zdravotné strediská v Írsku, vedecké parky v Dánsku či programy na zvýšenie energetickej účinnosti vo Francúzsku.

Nejde len o peniaze

Dôležité bude aj efektívne využívanie existujúcich európskych fondov na investície do infraštruktúry, výskumu a inovácií, životného prostredia, zlepšenia verejnej správy a zamestnanosti. Na roky 2014-2020 ich Slovensko má viac ako 15,3 miliardy eur. Ďalšou dobrou príležitosťou je Nástroj na prepájanie Európy, z ktorého môže Slovensko financovať dopravné a energetické projekty.

Len na európske prostriedky sa samozrejme spoliehať nemôžeme. Investície brzdí aj nedostatočná kvalita podnikateľského prostredia, či slabé riadenie ľudských zdrojov. Podstatné budú aj ďalšie opatrenia v boji proti korupcii, pri zvyšovaní efektívnosti a transparentnosti verejného obstarávania či reforma justície. To všetko má na atraktívnosť krajiny pre investorov nezanedbateľný vplyv.

Pre Slovensko aj celú Úniu bude  podstatné nájsť aj správnu rovnováhu medzi rozpočtovou zodpovednosťou, štrukturálnymi reformami a nevyhnutnými investíciami do rastu a zamestnanosti. Ak dokážeme tieto predpoklady umne skĺbiť, Slovensko má investorom čo ponúknuť. Napokon, ukazuje to aj nedávne rozhodnutie známej automobilky, ktorá si z viacerých krajín regiónu vybrala práve Slovensko.

Dušan Chrenek, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku

Článok bol uverejnený v denníku Hospodárske noviny 14.10.2015.