V oblasti vedy, výskumu a inovácií Slovensko stále zaostáva. Problémom je financovanie vedy, slabšia koordinácia a špecializácia. V tejto sfére nám pritom Európska únia ponúka významnú pomoc, ktorú by sme nemali prehajdákať. Komentár Dušana Chreneka
Zaujímajú vás vesmírne lety, kvantová fyzika alebo 3D tlačiarne? Už dnes sa v piatich slovenských mestách môžete o týchto, ale aj mnohých iných vedeckých témach, dozvedieť podrobnosti z prvej ruky. Stovky výskumníkov od Bratislavy až po Košice dnes budú záujemcom prezentovať najnovšie poznatky z vedy a techniky v rámci 11. ročníka Európskej noci výskumníkov na Slovensku.
Aj keď táto akcia, ktorá len vlani prilákala viac ako 180-tisíc návštevníkov, sa tradične spája s veľmi pozitívnou atmosférou, súčasne ide o dobrú príležitosť na zamyslenie. Slovensko v oblasti vedy, techniky a inovácií stále za väčšinou krajín Európske únie zaostáva a veľa našich talentov preto odchádza pracovať za hranice.
Kým priemerné výdavky na vedu a výskum predstavovali v roku 2015 v EÚ 2,03 percenta HDP, na Slovensku to s veľkým prispením európskych fondov bolo 1,18 percenta. Z 28 krajín EÚ investovalo do vedy menej iba deväť. Ešte výraznejšie sa naše zaostávanie prejaví v porovnaní s technologickými veľmocami ako sú Južná Kórea, Japonsko, či USA, kde úroveň výdavkov na výskum a vývoj dosahuje 3 až 4 percentá HDP.
Ak chce Slovensko zvýšiť svoju konkurencieschopnosť a udržať si šikovných ľudí, musí výrazne pridať. Pomôcť nám v tom môžu aj európske peniaze, z programu Výskum a inovácie môžeme do roku 2020 čerpať až 1,8 miliardy eur. Ďalších vyše 400 miliónov eur je určených aj na podporu inovácií v malých a stredných podnikoch. Podporu tak môže získať až 13-tisíc podnikov vrátane 1400 startupov, vzniknúť môže aj 4-tisíc pracovných miest. Čerpanie sa však rozbieha len veľmi pomaly, tento proces ešte pribrzdilo prešetrovanie kľúčových výziev. Komisia aj tu podáva Slovensku pomocnú roku, aby boli nápravné opatrenia zrealizované čo najskôr a neprišli sme o potrebné prostriedky na podporu výskumno-inovačného potenciálu Slovenska.
Veľkou príležitosťou je aj celoeurópsky program Horizont 2020 za 77 miliárd eur, ktorý je zameraný najmä na podporu inovácií v podnikoch, univerzitách či výskumných centrách. Pravdou žiaľ zostáva, že aj v tomto programe, ktorého hlavným kritériom je excelentnosť projektov, sa slovenským vedcom darí skôr podpriemerne.
Aj tento fakt ukazuje, že nedostatok financií nie je v tejto oblasti zďaleka našim jediným problémom. Modernizácia výskumu a vývoja na Slovensku si vyžaduje účinný systém riadenia tejto politiky. Pozornosť je potrebné venovať odstráneniu zbytočných duplicít, zabezpečeniu lepšej koordinácie medzi aktérmi, otvoreniu verejných výskumných kapacít spolupráci so súkromným sektorom a zahraničnými inštitúciami, ako i efektívnejšiemu prideľovaniu peňazí.
Slovensko potrebuje aj lepšie nastavenie špecializácie tak, aby ľudské i finančné prostriedky smerovali prioritne do oblastí, v ktorých má Slovensko konkurenčnú výhodu a v ktorých má potenciál na skutočne špičkový svetový výskum.
Ak si chce Slovensko zachovať konkurencieschopnosť, nemôžeme sa spoliehať na lacnú pracovnú silu či prírodné zdroje. Súťažiť by sme mali inováciami, kreativitou a dobrou tradíciou. Aj každoročná Noc výskumníkov ukazuje, že potenciál na to máme. Pokiaľ sa nezmierime s tým, že nemalý počet mladých návštevníkov tohto podujatia nám už o pár rokov automaticky odíde nastálo pracovať do zahraničia.
Dušan Chrenek, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku
Komentár bol zverejnený v denníku SME 29. septembra 2017.
Podrobnosti
- Dátum uverejnenia
- 29. septembra 2017