Pripomíname si Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu

27. januára si pripomíname Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu a 78. výročie oslobodenia nacistického koncentračného tábora Osvienčim-Brezinka. V predvečer Medzinárodného dňa pamiatky obetí holokaustu predsedníčka Komisie von der Leyenová uviedla:  

„Nikdy nesmieme zabudnúť na šesť miliónov židovských žien, mužov a detí, ani na žiadne ďalšie obete, napríklad státisíce Rómov, zavraždených v holokauste.

Tento rok si budeme pripomínať židovský odboj a odpor v Európe okupovanej nacistami. Pripomenieme si 80. výročie veľkých povstaní, ako bolo napríklad povstanie vo varšavskom gete 19. apríla 1943, ktoré sa stalo symbolom židovského odboja a brutality nacistického režimu. Pripomenieme si aj ďalšie akty odporu, napríklad v Belgicku, kde v ten istý deň traja členovia odboja – Robert Maistriau, Youra Livchitz a Jean Franklemon – vykonali sabotáž na vlaku do Osvienčimu, ktorý odvážal Židov odsúdených na smrť. Ľuďom sa neskôr podarilo z tohto vlaku utiecť, 120 z nich prežilo. Došlo aj k iným vzburám, o ktorých sa možno hovorí menej, napríklad v koncentračných a vyhladzovacích táboroch Treblinka a Sobibor alebo v bielostockom gete. Židovské obete totiž neboli pasívne, ale organizovali odpor proti nacistom.

Ešte aj dnes a navždy si môžeme brať ponaučenie zo sily, odvahy a odhodlania týchto slabo vyzbrojených židovských bojovníkov a partizánov, ktorí úspešne povstali navzdory všetkým prekážkam a takmer istej smrti. Bojovali v mene spravodlivosti, odhodlaní nevzdať sa.

Elie Wiesel, ktorý prežil Osvienčim, raz povedal: „Otázka neznie, že prečo nebojovali všetci Židia. Mali by sme sa skôr pýtať, ako je možné, že na odpor sa postavili toľkí z nich. Strápení, zbití, vyhladovaní – kde nabrali duševnú a telesnú silu vzoprieť sa?“

Nemôžeme mlčať, keď sa deje nespravodlivosť, keď dochádza k masakrám. Musíme hlasno upozorňovať na antisemitizmus, protirómske zmýšľanie a všetky formy nenávisti a diskriminácie – či už na základe rasového alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, rodu, sexuálnej orientácie, veku alebo zdravotného postihnutia.

Antisemitizmus viedol k holokaustu, ale sa ním nekončí. V Európe je opäť na vzostupe. Rovnako ako popieranie, skresľovanie a zľahčovanie holokaustu, ktoré podnecuje antisemitizmus a rozleptáva kolektívnu európsku pamäť a súdržnosť.

Samotná spomienka však nie je cieľom. Musíme ísť o krok ďalej. Musíme podporovať židovský život. Európa môže prosperovať len vtedy, keď prosperujú aj jej židovské komunity. Budeme sa usilovať o Európsku úniu bez antisemitizmu a akejkoľvek formy diskriminácie. O otvorenú, inkluzívnu a rovnoprávnu európsku spoločnosť.“

Kontext

Európska komisia predložila 5. októbra 2021 historicky prvú stratégiu pre boj proti antisemitizmu a podporu židovského života. Krajinám EÚ a občianskej spoločnosti má pomôcť pri potláčaní antisemitizmu. Pamiatka obetí holokaustu je základným pilierom snahy o to, aby sme nikdy nezabudli na to, ako prebiehali naše dejiny.

Európska komisia 23. januára tohto roka pri príležitosti Medzinárodného dňa pamiatky obetí holokaustu usporiadala konferenciu venovanú tejto spomienke. Konala sa pod názvom „Pripomínanie minulosti. Utváranie budúcnosti“ v spolupráci so švédskym predsedníctvom Rady, švédskym predsedníctvom v Medzinárodnej aliancii pre pripomínanie holokaustu (IHRA) a so zastrešujúcimi židovskými organizáciami so sídlom v Bruseli.

Spolu s Medzinárodnou alianciou pre pripomínanie holokaustu (IHRA), UNESCO a Organizáciou Spojených národov Komisia spustila a naďalej vedie celosvetovú kampaň #ProtectTheFacts, ktorá má zvyšovať informovanosť a bojovať proti skresľovaniu holokaustu.

V roku 2005 Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov prijalo rezolúciu o pamiatke holokaustu (60/7), ktorou vyhlásilo 27. január za medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu. Presne 27. januára 1945 spojenecké vojská oslobodili koncentračný a vyhladzovací tábor Osvienčim – Brezinka.

V rezolúcii sa vyzýva každý člen Spojených národov, aby ctil pamiatku obetí holokaustu a podporoval rozvoj vzdelávacích programov o histórii holokaustu, aby už nikdy nedošlo ku genocíde. Vyzýva sa na aktívne zachovávanie miest spojených s holokaustom, ako boli napríklad nacistické tábory smrti, koncentračné tábory, tábory nútených prác a väznice.

V januári 2022 OSN prijala ďalšiu rezolúciu, v ktorej odsudzuje popieranie a skresľovanie holokaustu. V tejto rezolúcii vyzýva členov OSN a spoločnosti prevádzkujúce sociálne médiá, aby prijali aktívne opatrenia na boj proti antisemitizmu a popieraniu alebo skresľovaniu holokaustu.

Európska komisia a členské štáty EÚ sa v strategickom rámci EÚ pre Rómov a v odporúčaní Rady o Rómoch zaviazali, že budú pôsobiť proti protirómskemu zmýšľaniu. Prvá hodnotiaca správa o strategických rámcoch jednotlivých členských štátov pre Rómov bola prijatá 9. januára 2023.

Európska komisia v rámci programu Občania, rovnosť, práva a hodnoty poskytne v roku 2023 viac ako 10 miliónov eur z finančných prostriedkov EÚ na podporu projektov týkajúcich sa európskeho historického povedomia. Osobitnú prioritu budú mať projekty, ktorých cieľom je posilniť pamiatku holokaustu a vzdelávanie a výskum v tejto oblasti alebo bojovať proti popieraniu a skresľovaniu holokaustu. Podrobnejšie informácie sa uvádzajú tu.

Ďalšie informácie

Činnosti EÚ v oblasti boja proti antisemitizmu