Slovensko vynakladá na vedu a výskum stále len mizivé percento HDP. Dôsledkom môže byť ďalší únik mozgov a strata konkurencieschopnosti. Komentár Dušana Chreneka
Vedci vyvinuli nový senzor vodíka, ktorý urýchli nástup vodíkového pohonu v autách. Dopredu sa posunul aj projekt plášťa magnetickej neviditeľnosti, ktorý umožní už na zemi skúmať, aký vplyv bude mať na organizmus kozmonautov dlhší pobyt vo vesmíre. Vďaka sledovaniu génových zmien v tkanive prsníkov už zrejme čoskoro dokážu lekári predpovedať vznik, druh aj mieru agresivity budúcej rakoviny. To je len niekoľko príkladov úspechov slovenskej vedy, o ktorých písali v posledných mesiacoch prestížne odborné časopisy, ale aj populárne médiá.
Naša veda má za sebou aj menej nápadné úspechy. V grantovej výzve Európskej únie financovanej z programu Horizont 2020, na prepájanie a spoluprácu vedeckých pracovísk sa našim inštitúciám podarilo získať najvýraznejšiu podporu zo všetkých zapojených krajín. Vďaka tomuto projektu budú štyri naše ústavy a univerzity v najbližších rokoch úzko spolupracovať so špičkovými pracoviskami zo Západnej Európy.
Sme na chvoste
Spomínané úspechy vedci dosiahli aj napriek náročným podmienkam, ktoré na Slovensku v tomto sektore panujú. Vo financovaní vedy, výskumu a inovácií sme stále na chvoste spomedzi krajín EÚ a OECD. Kým priemerné výdavky na vedu a výskum predstavovali v roku 2013 v Európskej únii 2,02 percenta HDP, na Slovensku to bolo iba 0,83 percenta. Z 28 krajín EÚ investovalo do tejto oblasti menej iba šesť krajín.
Ešte výraznejšie sa naše zaostávanie prejaví v porovnaní s technologickými veľmocami ako sú Južná Kórea, Japonsko, či USA, kde úroveň výdavkov na výskum a vývoj dosahuje tri až štyri percentá HDP.
Výstražným znamením môže byť aj to, že podiel súkromných investícií na celkových výdavkoch do výskumu a inovácií na Slovensku klesá. Kým v roku 2005 priemysel financoval ešte 54 percent nákladov, podľa posledných dostupných údajov to už bolo iba necelých 38 percent.
Nedostatok peňazí v tejto oblasti sa prejavuje aj zaostávaním v podiele mladých vedcov a výskumníkov, z ktorých mnohí Slovensko opúšťajú. Nepriaznivo sa vyvíja aj štruktúra vysokoškolákov, keď prírodné a technické odbory navštevuje iba okolo 30 percent našich študentov.
Ak si Slovensko a Európska únia chcú udržať konkurencieschopnosť s dravými svetovými ekonomikami, nemôžeme súťažiť lacnou pracovnou silou či nerastným bohatstvom, ale inováciami, kreativitou a dobrou tradíciou.
Výskum je prioritou
Aj preto sa európski lídri zhodli na tom, že Únia by ako celok mala do roku 2020 investovať do vedy, výskumu a inovácií prinajmenšom tri percentá HDP. Aktuálny záväzok slovenskej vlády pritom hovorí o 1,2 percentách HDP do roku 2020.
S napĺňaním týchto cieľov nám môžu výrazne pomôcť aj európske fondy. Hoci celkový rozpočet EÚ sa znížil, Slovensko ako jedna z mála krajín dostala na roky 2014-2020 viac finančných prostriedkov. Na vedu a výskum môže do roku 2020 získať z programu Výskum a inovácie až 1,8 miliardy eur. To je o tretinu viac ako v predošlom období do roku 2013. Ďalších vyše 400 miliónov eur je v tomto programe určených aj na podporu inovácií v malých a stredných podnikoch.
Ak sa nám tieto peniaze podarí využiť, podiel firiem využívajúcich výskum, vývoj a inovácie môže narásť až o desať percent. Podporu môže získať až 13-tisíc podnikov vrátane 1400 start-upov, vzniknúť môže aj 4-tisíc pracovných miest. Z toho až tisíc má pribudnúť priamo vo výskume.
Veľkou príležitosťou je aj celoeurópsky program Horizont 2020 s rozpočtom 77 miliárd eur, ktorý je zameraný najmä na podporu a zavádzanie inovačných projektov v podnikoch, univerzitách či výskumných centrách.
Ak teda počúvame, že hlavným problémom slovenskej vedy, výskumu a inovácií je nedostatok peňazí, nemusí to už byť celkom tak. Minimálne európske prostriedky sú pre vedu pripravené. Dôležité bude, ako túto príležitosť využijeme. Azda už nastal čas, aby sa Slovensko už nemuselo chváliť najmä úspechmi vedcov so slovenskými koreňmi.
Dušan Chrenek, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku
Komentár bol uverejnený v denníku SME 24.09.2015.
Podrobnosti
- Dátum uverejnenia
- 25. septembra 2015