Rozsiahlym globálnym výzvam nemožno čeliť osamote

Komentár Nicolasa Schmita, eurokomisára zodpovedného za pracovné miesta a sociálne práva

Zmena klímy, ničenie nášho prírodného prostredia a technologický rozvoj v posledných rokoch vyústili do bezprecedentnej reakcie medzinárodného spoločenstva. Je však potrebné urobiť ešte viac. Keďže priemysel nadobúda čoraz ekologickejší a digitálnejší charakter, pracovné životy miliónov Európanov sa zmenia. Starnúce obyvateľstvo a zvyšujúca sa stredná dĺžka života predstavujú ďalšie nové výzvy pre naše systémy zdravotníctva a sociálneho zabezpečenia.

Súčasné sociálne ukazovatele sú pozitívne – údaje o nezamestnanosti sú na historicky najnižšej úrovni zaznamenanej v EÚ, pričom sa v posledných desiatich rokoch podarilo z chudoby a sociálneho vylúčenia vymaniť siedmim miliónom obyvateľov. Podiel osôb ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením na Slovensku je relatívne nízky (16,3 % v roku 2018 v porovnaní s 21,9 %-ným priemerom v EÚ). Osobitne zraniteľné však ostávajú niektoré skupiny, najmä deti zo sociálne znevýhodnených rodín, Rómovia, rodiny s jedným rodičom, osoby so zdravotným postihnutím a bezdomovci. Nerovnosti preto pretrvávajú a mnohí obyvatelia naďalej zápasia s problémami naplnenia svojich životných potrieb. Nie všetky deti či mladí ľudia majú prístup ku kvalitnému vzdelávaniu alebo k zdravotnej starostlivosti. Nerovnosť príležitostí pre deti na Slovensku ostáva vysoká. Ženy sú stále nedostatočne zastúpené na pracoviskách a ich pracovná kariéra býva oveľa menej plynulá. Nižšie zastúpenie slovenských žien v mladších vekových skupinách naďalej obmedzujú rodinné povinnosti, nedostatok zariadení starostlivosti o deti a nedostatočné zavádzanie flexibilného pracovného času. Naďalej sme ďaleko od dosiahnutia cieľa, ktorým je preklenutie rozdielov v odmeňovaní žien a mužov. Obyvateľstvo starne, Slovensko je dokonca krajinou s najrýchlejšie starnúcim obyvateľstvom v rámci EÚ.  A aj táto oblasť si vyžaduje systematické a integrované riešenie prostredníctvom systémov zdravotníctva a sociálneho zabezpečenia. 

Prostredníctvom Európskeho ekologického dohovoru predsedníčky Komisie Ursuly von der Leyenovej Európa vyjadrila odhodlanie stať sa do roku 2050 prvým klimaticky neutrálnym kontinentom. Vďaka tejto transformácii sa otvoria nové podnikateľské príležitosti, no tento proces si bude zároveň vyžadovať zmenu našich výrobných postupov, spotrebiteľského správania, spôsobov dopravy, ako aj stravovacích návykov. Nastáva tak rozvoj nových inovačných a konkurencieschopných priemyselných odvetví, nových spôsobov živobytia i nových zručností. 

Nástup umelej inteligencie a robotiky zároveň znamená, že sa mnohé profesie zmenia a niektoré dokonca prestanú existovať. V dôsledku fungovania platforiem a vďaka gig ekonomike sa doterajší charakter obchodných modelov už teraz mení. Sociálna ochrana v novom svete práce musí byť zárukou aj pre občanov s neistými pracovnými miestami, a to predovšetkým pre nich. 

V záujme rozvoja našich budúcich pracovných síl treba uskutočniť opatrenia na úrovni EÚ, ako aj na vnútroštátnej úrovni. Musíme zabezpečiť, aby mali všetci pracovníci v EÚ možnosť využiť príležitosti a aby dokázali čeliť výzvam, ktoré tieto transformačné procesy prinesú. Inovačné a inkluzívne sociálne trhové hospodárstvo budúcnosti musí slúžiť ľuďom a poskytovať im kvalitné a primerane finančne ohodnotené pracovné miesta. V tomto úsilí bude mať mimoriadny význam otázka prístupu k rekvalifikačným príležitostiam súvisiacim s nadobúdaním nových zručností a so zvyšovaním úrovne tých, ktoré už existujú. V Únii nesmieme zabudnúť na nikoho – na žiadneho občana, región či krajinu.

Nová Európska komisia, ktorá nastúpila do úradu v decembri, už zmapovala oblasti, v ktorých bude nevyhnutné podniknúť opatrenia na úrovni EÚ. No iba opatrenia EÚ stačiť nebudú. Európske inštitúcie a vedúci predstavitelia EÚ sa zaviazali, že v každodennom živote občanov musí byť oporným bodom spravodlivosť, a túto myšlienku v novembri 2017 zakotvili v Európskom pilieri sociálnych práv. Tento súbor 20 práv a zásad slúži na podporu rovnakých príležitostí a pracovných miest pre všetkých, spravodlivých pracovných podmienok a sociálnej ochrany, ako aj ich začlenenia do všetkých našich politík. Teraz nastal čas, aby sme naše sľuby naplnili činmi. Európska komisia práve otvorila diskusiu so všetkými krajinami a regiónmi EÚ, ako aj so sociálnymi partnermi a požiadala všetky zainteresované strany, aby prezentovali svoje názory týkajúce sa ďalšieho napredovania. Vyzvala ich, aby sa pokúsili o jednotný pohľad na spoločnú víziu hodnôt piliera EÚ. Táto diskusia sa premietne do prípravy akčného plánu realizácie piliera.

Na úvod prichádzame s úvahou o možnom európskom rámci pre minimálne mzdy. Všetci pracovníci musia dostávať spravodlivú mzdu, ktorá im umožňuje život na dôstojnej úrovni. Na hranici chudoby však naďalej žije príliš veľa pracujúcich občanov v EÚ. Na vyriešenie tohto problému musíme nájsť spoločné východisko, ktoré nám pomôže zabezpečiť prísne normy týkajúce sa stanovovania miezd a zároveň zintenzívniť postupnú hospodársku a sociálnu konvergenciu v EÚ, podporiť systémy kolektívneho vyjednávania, ako aj rešpektovanie autonómie sociálnych partnerov. V každom návrhu sa zohľadní potreba stanoviť minimálne mzdy podľa vnútroštátnych zvyklostí, prostredníctvom kolektívnych zmlúv či právnych ustanovení. 

Nedávne udalosti sú dôkazom toho, že natoľko rozsiahlym globálnym výzvam nemožno čeliť osamote. Týka sa to aj budúcnosti trhov práce a ich prínosu ku konkurencieschopnej, udržateľnej a spravodlivej Európe. Musíme sa naďalej usilovať o čo najvyššiu úroveň noriem, aby všetci Európania mohli žiť dôstojne a s náležitým uplatnením.