S budúcnosťou Slovenska mimo EÚ nesúhlasí sedem z desiatich opýtaných Slovákov a Sloveniek

Vnímanie aktuálnej situácie na Slovensku

• Obyvatelia Slovenska vnímajú aktuálnu situáciu v krajine negatívne. V čase prieskumu hodnotilo situáciu na Slovensku ako zlú (64 %) takmer dvakrát viac obyvateľov ako dobrú (34 %).
• Negatívne vnímanie situácie sa od posledného prieskumu EB99 však znížilo (-10 percentuálnych bodov od jari 2023).

Aktuálne problémy Slovenska

• Inflácia má síce od marca 2023 postupne klesajúcu tendenciu, ale napriek tomu obyvatelia Slovenska vnímajú ako najzásadnejší problém, ktorému musí krajina v súčasnosti čeliť rastúce ceny, infláciu a náklady na život.  Za jeden z dvoch hlavných problémov ho vybrala takmer polovica ( 46 %) obyvateľov krajiny.
• Na druhom mieste skončila ekonomická situácia na Slovensku, ktorú vybralo 26 % obyvateľov.

Spokojnosť s fungovaním demokracie na Slovensku

• Väčšina obyvateľov je nespokojná s tým, ako funguje demokracia na Slovensku (59 %).
• Miera nespokojnosti s fungovaním demokracie v krajine sa však od posledného prieskumu EB99 mierne znížila (-5 percentuálnych bodov od jari 2023).

Celkový sentiment voči EÚ

• Celkový sentiment občanov Slovenska voči EÚ sa mierne zlepšil. Približne dve pätiny (41 %) obyvateľov Slovenska vníma EÚ pozitívne (+5 percentuálnych bodov oproti jari 2023/EB99).

Aktuálne problémy EÚ

• Najzávažnejšie problémy, ktorým dnes čelí EÚ majú podľa obyvateľov Slovenska exogénny charakter, čiže ich pôvod je primárne mimo krajín EÚ. Ako najzásadnejší problém, ktorému dnes čelí EÚ, vnímajú obyvatelia Slovenska vojnu na Ukrajine (36 %).
• V poradí druhý najčastejšie uvádzaný problém je existujúca medzinárodná situácia (28 %) a tretím je prisťahovalectvo (27 %).

Čo znamená EÚ pre obyvateľov Slovenska

• Európska únia pre obyvateľov Slovenska reprezentuje predovšetkým slobodu cestovať, študovať a pracovať kdekoľvek v EÚ. Túto odpoveď vybrali takmer dve tretiny (64 %) obyvateľov Slovenska.

Najpozitívnejší výsledok EÚ

• Pre najväčšiu časť obyvateľov Slovenska (33 %) je najpozitívnejší výsledok EÚ voľný pohyb ľudí, tovaru a služieb v EÚ.
• Na druhom mieste sa umiestnil mier medzi členskými štátmi EÚ, ktorý vybrala takmer štvrtina (23 %) obyvateľov.

Hodnoty, ktoré reprezentuje EÚ

• Európska únia podľa obyvateľov Slovenska reprezentuje predovšetkým hodnotu mieru. Uviedli to dve pätiny (41 %) obyvateľov.
• Druhou a treťou najčastejšou hodnotou, s ktorými si obyvatelia Slovenska spájajú EÚ, sú ľudské práva (26 %) a demokracia (26 %).

Budúcnosť Slovenska v EÚ

• Na otázku, či by Slovensko dokázalo lepšie čeliť budúcnosti, ak by bolo mimo EÚ, odpovedala kladne približne pätina (22 %) obyvateľov krajiny (-3 percentuálne body oproti jari 2023/EB99).
• Naopak, s budúcnosťou Slovenska mimo EÚ nesúhlasilo 7 z 10 opýtaných (69 %, +4 percentuálne body oproti jari 2023).

Dôvera v národné inštitúcie

• Slovensko má po parlamentných voľbách z konca septembra 2023 novo zloženú NR SR. V aktuálnom prieskume jej dôveru vyjadrila viac ako tretina (36 %) oslovených (+19 percentuálnych bodov v porovnaní s jarou 2023/EB99).
• Podobne má Slovensko po parlamentných voľbách aj novú vládu. Vývoj dôvery vo Vládu SR kopíruje vývoj dôvery občanov v parlament. Nová vláda R. Fica má dôveru 37 % obyvateľov krajiny (+18 percentuálnych bodov oproti jari 2023/EB99).

Dôvera v inštitúcie EÚ

• Aj dôvera v EÚ zaznamenala v aktuálnom prieskume nárast (+4 percentuálne body v porovnaní s jarou 2023/EB99). Aktuálne EÚ na Slovensku dôveruje 48 % jej obyvateľov.
• Európskemu parlamentu dôveruje 51 % opýtaných občanov Slovenska (+12 percentuálnych bodov v porovnaní s jarou 2023/EB99) a dôvera voči Európskej komisii je na úrovni 42 % (+4 percentuálne body v porovnaní s jarou 2023/EB99).

Spokojnosť s reakciou EÚ a Vlády SR na ruskú inváziu na Ukrajine

• Celkovo 51 % obyvateľov Slovenska vyjadrilo spokojnosť s tým, ako EÚ zareagovala na ruskú inváziu na Ukrajine, čo je mierne viac ako tomu bolo na jar 2023 (+4 percentuálne body oproti EB99).
• Spokojnosť s reakciou slovenskej vlády na ruskú inváziu na Ukrajine vyjadrila takmer polovica (48 %) obyvateľov Slovenska (+8 percentuálnych bodov oproti jari 2023.)

Súhlas s tým, že EÚ financuje nákup a dodávky vojenského vybavenia na Ukrajinu

• Celkovo 34 % obyvateľov Slovenska súhlasí s tým, že EÚ financuje a dodáva vojenské vybavenie na Ukrajinu, čo je menej ako tomu bolo na jar 2023 (-3 percentuálne body oproti EB99). Nesúhlas vyjadrilo celkovo 60 % obyvateľov Slovenska (+3 percentuálne body oproti EB99).

Informovanosť o európskych záležitostiach

• Väčšina obyvateľov Slovenska si myslí, že obyvatelia našej krajiny nie sú dobre informovaní o európskych záležitostiach. Myslí si to 55 % obyvateľov Slovenska. Opačný názor, teda že obyvatelia na Slovensku sú dobre informovaní o európskych záležitostiach, zastáva 41 % opýtaných.
• Obyvatelia Slovenska najčastejšie využívajú pri hľadaní informácií o Európskej únii, jej politike, o jej inštitúciách na jednej strane tradičné médiá ako televíziu, rozhlas a písaný text (49 %) a na druhej strane rozhovory s príbuznými, priateľmi, kolegami (42 %).

Vnímanie slovenských médií

• Slovenská verejnosť je rozdelená v názore na to, či slovenské médiá poskytujú dôveryhodné informácie. Viac ako polovica (54 %) si myslí, že áno, 41 % je opačného názoru. Mierna väčšina slovenskej verejnosti tiež nesúhlasí s tvrdením, že slovenské médiá poskytujú informácie, ktoré nepodliehajú politickému ani obchodnému tlaku (54 %).

Celoeurópske výsledky Eurobarometra: Európania stále silno podporujú Ukrajinu

Zo 100. štandardného prieskumu Eurobarometra vyplýva, že takmer deväť z desiatich respondentov (89 %) súhlasí s poskytovaním humanitárnej pomoci ľuďom postihnutým vojnou a viac ako osem z desiatich (84 %) respondentov súhlasí s prijímaním ľudí utekajúcich pred vojnou do EÚ. S poskytovaním finančnej podpory Ukrajine súhlasí 72 %. Rovnaký počet (72 %) podporuje hospodárske sankcie voči ruskej vláde, spoločnostiam a jednotlivcom. Približne šesť z desiatich respondentov (61 %) súhlasí s tým, aby EÚ udelila Ukrajine štatút kandidátskej krajiny a aby financovala nákup a dodávky vojenského vybavenia na Ukrajinu (60 %).

Väčšina respondentov je spokojná s tým, ako EÚ zareagovala na ruskú inváziu na Ukrajinu (57 %). Spokojnosť s reakciou ich národných vlád vyjadrilo 54 % Európanov. Pokiaľ ide o vojenskú agresiu Ruska voči Ukrajine, viac ako osem z desiatich respondentov súhlasí s tým, že EÚ by mala masívne investovať do obnoviteľných zdrojov energie (83 %) a čo najskôr znížiť svoju závislosť od ruských zdrojov energie (81 %).

Viac ako dve tretiny občanov EÚ (69 %) sú za spoločnú zahraničnú politiku členských štátov a súhlasia s tým, že EÚ má dostatočnú moc aj nástroje na obranu hospodárskych záujmov Európy v globálnom hospodárstve. Viac ako tri štvrtiny Európanov (77 %) sú za spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku členských štátov EÚ. Tento názor zastáva viac ako šesť z desiatich respondentov v každom členskom štáte.

Takmer sedem z desiatich respondentov (69 %) podporuje myšlienku spoločnej európskej politiky v oblasti migrácie, zatiaľ čo 68 % podporuje spoločný európsky azylový systém. Zároveň sa tri štvrtiny respondentov (75 %) vyjadrili v prospech posilnenia vonkajších hraníc EÚ s navýšením počtu príslušníkov európskej pohraničnej a pobrežnej stráže.

Sedem z desiatich občanov EÚ (70 %) sa domnieva, že Európska únia je priestorom stability v nepokojnom svete. Je to názor väčšiny respondentov vo všetkých členských štátoch. Okrem toho, viac ako šesť z desiatich občanov (61 %) vidí budúcnosť EÚ optimisticky. 

Súvislosti

Prieskum verejnej mienky Eurobarometer sa v členských krajinách Európskej únie organizuje od roku 1973. Dvakrát ročne sa realizuje tzv. Štandardný Eurobarometer, ktorý sa týka širokého spektra otázok súvisiacich s európskou integráciou a domácou politikou, avšak analyzuje názory Európanov aj na iné aktuálne spoločenské témy.

Zber dát v rámci prieskumu Štandardný Eurobarometer 100 prebehol v termíne od 23.10. do 17.11.2023 a bol realizovaný prostredníctvom osobných rozhovorov alebo video rozhovorov a online dotazníkov na celkovej vzorke 35 592 respondentov starších ako 15 rokov v 27 členských štátoch Európskej únie, siedmich kandidátskych krajinách (Albánsko, Bosna a Hercegovina, Moldavsko, Čierna Hora, Severné Macedónsko, Srbsko a Turecko), v komunite cyperských Turkov, v Kosove a Spojenom kráľovstve. Vzorku z 27 členských krajín tvorí celkovo 26 471 respondentov.

Terénny zber dát na Slovensku prebiehal formou osobných rozhovorov na reprezentatívnej vzorke 1006 respondentov v období od 23.10. do 10.11.2023. 

Ďalšie informácie

Tlačová správa

Štandardný Eurobarometer 100

Národnú správu Eurobarometa si môžete stiahnuť tu.