Šanca na Slovensko ďalšej generácie

Týždne „umelého spánku“ európskej ekonomiky sa chýlia ku koncu a je jasné, že stav po jej prebudení bude mimoriadne vážny. V Európskej komisii sme preto pripravili liečbu, ktorá má pacienta nielen rozhýbať, ale aj posilniť jeho imunitný systém. Komentár Maroša Šefčoviča, podpredsedu Európskej komisie

Reč je o európskom rozpočte na roky 2021 až 2027 – kvôli koronakríze prvýkrát s modernizačnou nadstavbou, ktorá má do ekonomiky únie dostať dodatočných 750 miliárd eur. Práve táto nadstavba – s príznačným názvom EÚ ďalšej generácie – má zaručiť, že z koronakrízy sa nielen vylížeme, ale aj z nej vyjdeme odolnejší.

Pre Slovensko je to historická šanca a historická výzva zároveň. Len zo spomínanej nadstavby by do našej ekonomiky mohlo prísť dodatočných 8 miliárd eur v grantoch a takmer 5 miliárd eur vo výhodných úveroch. Oboje ide navrch k zhruba 19 miliardám eur, ktoré nám vyčleňuje základný návrh európskeho rozpočtu. 

Na ilustráciu toho, čo nás čaká – a kde musíme zabrať – si požičiam známe ľudové pravdy.   

Konaj hneď, lebo niekedy sa z „neskôr“ stáva „nikdy“

Už pred vypuknutím pandémie bolo zrejmé, že hlavnou misiou Európy bude v najbližších rokoch prechod na zelenú a digitálnu ekonomiku. Po odznení pandémie sa táto vlajková loď bude plaviť ešte rýchlejšie. Vezmime si len, ako nás koronavírus zo dňa deň vytlačil z fyzického do online priestoru. Niet preto pochýb, že prienik digitálnych technológií, infraštruktúry či biznis modelov sa zmení z pozvoľného na naliehavý.      

Aj pre Slovensko z toho vyplýva, že nastupuje éra zelených a digitálnych investícií. Inými slovami, eurofondy musia ísť prioritne na kvalitné projekty v prospech klimatickej neutrality a digitalizácie. Treťou prioritou budú štrukturálne reformy pre dlhodobú odolnosť ekonomiky. 

Vodítkom majú byť odporúčania, ktoré Európska komisia každoročne zverejňuje v rámci európskeho semestra. Medzi tými tohtoročnými z 20. mája figuruje napríklad potreba riešiť štrukturálne problémy v systéme zdravotnej starostlivosti, ďalej digitalizovať verejné inštitúcie a verejnú správu, zvýšiť inovačnú kapacitu podnikov a lepšie ich prepojiť s vedcami, akadémiou a verejným sektorom. 

Odporúčajú sa tiež investície do digitálnej infraštruktúry a digitálnych zručností vrátane u učiteľov či lepšie prepojiť vzdelávanie s trhom práce, osobitne vo svetle nastupujúcich ekonomických trendov. S tým súvisí aj apel na investície do obehového hospodárstva alebo čistej verejnej dopravy, na väčší podiel obnoviteľných zdrojov energie, znižovanie energetickej náročnosti priemyslu alebo na rýchlejšiu transformáciu uhoľného regiónu Hornej Nitry. 

Zhrnuté a podčiarknuté, imperatívom budú zelené, digitálne a reformné projekty – a nič z toho neznesie odklad. Inak premeškáme unikátnu šancu na modernizáciu našej krajiny za pomoci eurofondov.  

Kto rýchlo dáva, dvakrát dáva

Tentoraz si preto nemôžeme dovoliť tradičné čerpanie  so šprintovaním ku koncu 7-ročného obdobia. Dodatočnú rozpočtovú nadstavbu bude treba využiť skôr – už do roku 2024. Pandémiou vyčerpané ekonomiky sa totiž potrebujú nadýchnuť rýchlo a poriadne. 

Podľa odhadov Európskej komisie napríklad až polovica firiem v únii (35-50%) s vyše 20 zamestnancami môže do konca roka pocítiť finančné ťažkosti. Celkovo odhadujeme, že v tomto a budúcom roku si kríza vypýta dodatočné investície v objeme 1 500 miliárd eur. 

Od každej krajiny vrátane Slovenska si Komisia vyžiada národný plán obnovy a odolnosti, ktorý má zahŕňať výhľad reforiem a verejných investícií do spomínaného roku 2024. Prvé kontúry plánu by sme chceli vidieť už v októbri. Na konci dňa z neho musí byť jasné, ako sa posilní dlhodobá odolnosť slovenskej ekonomiky.  

Opäť teda jeden imperatív. Čím skôr doma zmobilizujeme kvalitnú expertízu, tým lepšie. Pôjde o výzvu pre celé Slovensko – od vlády, cez vyššie územné celky, primátorov, starostov, až po vedcov, podnikateľov, pôdohospodárov a podobne. Potrebujeme sa pozrieť aj na to, ako skvalitniť projekty, zjednodušiť pravidlá pre čerpanie eurofondov a zaviesť takpovediac ich krízové manažovanie s priebežným odpočtom, či a ako napredujeme.  

Nikdy nepremrhaj dobrú krízu

So známym výrokom Winstona Churchilla súvisí posledný imperatív zvýraznený pandémiou. Ide o nevyhnutnosť posilniť strategickú nezávislosť Európy v kľúčových technológiách a sektoroch – tak, ako to robíme už dnes v prípade elektromobility a výroby batérií. Zároveň posilňujeme rozpočet pre oblasť zdravia, aby sme neboli zaskočení tak, ako v úvode koronakrízy.

Návrh európskeho rozpočtu je teda ambiciózny, férový ku všetkým krajinám a kombinuje urgentné potreby s tými strategickými. Verím, že členské štáty sa na jeho finálnej podobe dohodnú najneskôr v júli – a že Slovensko vyjde z rokovaní spokojné.

Potom bude len a len na nás, či za pomoci eurofondov – vo výške porovnateľnej s dvoma štátnymi rozpočtami Slovenska – spravíme míľový krok k zelenej, digitálnej a odolnej krajine. Dajme do toho všetko. Nech si tento európsky rozpočet môžeme pre seba premenovať na Slovensko ďalšej generácie.

Tento komentár bol zverejnený v denníku SME 31. mája 2020.