Výhrady voči smerovaniu Európskej únie treba počúvať. Opustením pozície v jej jadre by sme sa však dobrovoľne odsúdili do role štatistu. Komentár Dušana Chreneka
Len pred pár dňami si Slovensko pripomenulo trinásť rokov od vstupu do Európske únie. Reakcie na tento dôležitý medzník našej histórie boli rozmanité, no takmer všetky spájal základný pocit, že aj napriek niektorým výhradám šlo o správne rozhodnutie. Slovensko za tie roky viditeľne zosilnelo, eurofondy priniesli masívne investície, naši ľudia získali možnosť študovať či pracovať v zahraničí, posilnili sa aj európske hodnoty garantujúce ochranu ľudských práv, životného postrieda alebo práv spotrebiteľov.
Trináste výročie však prinieslo aj diskusie o tom, či má byť Slovensko súčasťou európskeho integračného jadra, alebo by nám stačilo byť na okraji. Hoci sa táto debata môže zdať mnohým iba akademická, bez reálneho dopadu na kvalitu našich životov, nemusí to byť celkom tak.
Aj keď geograficky Slovenskom prechádza východná hranica EÚ, z praktického i hodnotového hľadiska sme dnes v jej úplnom strede. Spolu s krajinami ako Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Rakúsko alebo Fínsko nás okrem členstva v Únii spájajú aj spoločné hranice v Schengenskom priestore či spoločná mena euro. Ako krajina s 85-percentným exportom do štátov EÚ mimoriadne ťažíme aj zo spoločného európskeho trhu. Slovensko zároveň patrí k najväčším čistým prijímateľom eurofondov. Len do roku 2015 k nám z európskeho rozpočtu prišlo už o 12,1 miliardy eur viac, ako sme doň prispeli.
Európa sa mení
Samozrejme, aj na Slovensku existujú sily, ktoré upozorňujú na sporné, či podľa nich nevýhodné, stránky nášho členstva. A nemyslím tým len extrémistov z krajnej pravice či ľavice. Časť politickej reprezentácie namietala proti našej účasti na záchrane problémami zmietaného Grécka a budovaní ochranného eurovalu. Pomerne veľký odpor sa zdvihol voči prijatiu zlomku utečencov počas migračnej krízy. Ak opomenieme vyslovené zavádzania o zakrivených uhorkách či zákaze výkonných vysávačov, časť našej spoločnosti hľadí kriticky aj na niektoré európske regulácie.
Keďže išlo aj o nepopulárne rozhodnutia, výhradám sa čiastočne dalo rozumieť a v mnohom sa preto hľadali kompromisy. Dobrým príkladom sú regulácie. Európska komisia znížila počet návrhov a ročne prichádza so zhruba dvadsiatkou iniciatív, ktoré prinášajú pre ľudí konkrétne pozitíva (napríklad zrušenie roamingových poplatkov v rámci EÚ).
Jedným dychom však treba povedať i to, že by nebolo férové od EÚ očakávať len výhody. Nie je predsa možné nemať žiadne európske pravidlá a zároveň vyvážať naše výrobky do celej EÚ bez obmedzení a administratívnych bariér, či očakávať plnú ochranu spotrebiteľských práv v celej Únii. Podobne nemožno od spoločnej meny čakať iba prínosy, no pri záchrane krízou najviac postihnutých krajín tvrdohlavosťou riskovať rozpad celej menovej únie. Napokon, čo myslíte, koho by rozpad eurozóny viac poškodil, ekonomicky silné Nemecko alebo nepomerne zraniteľnejšie Slovensko?
Zmysluplnosť spoločného postupu sa potvrdila. Situácia ohrozených krajín ako Írsko, Lotyšsko, Portugalsko, Cyprus sa aj vďaka európskym záchranným finančným mechanizmom citeľne zlepšila, lepšie vyhliadky na prekonanie krízy má dnes už aj Grécko.
Zabúdať pritom netreba ani na to, že aj my sami patríme k výrazným príjemcom európskej solidarity. Nejde pritom len o rozsiahle eurofondy, ale napríklad aj o pomoc po ničivej tatranskej víchrici v roku 2004 alebo po rozsiahlych povodniach v roku 2010.
Spolu sme silnejší
Mnohokrát až krízové situácie presvedčili členské krajiny, že potrebujeme spoločné opatrenia. Tak to bolo v prípade finančnej krízy, ktorá nám ukázala, že nám chýba európsky dohľad nad bankami a spoločné pravidlá v tejto oblasti.
Európska komisia už dávnejšie navrhovala aj spoločnú ochranu vonkajších hraníc, hoci členské krajiny to sprvu nepovažovali za potrebné. Až nedávna utečenecká kríza všetkých presvedčila, že potrebujeme urýchlene zriadiť Európsku pohraničnú a pobrežnú stráž. Tá bola uvedená do činnosti v októbri minulého roku, práve počas slovenského predsedníctva v Rade EÚ. Dnes už pomáha lepšie chrániť naše spoločné hranice a aj vďaka nej sa situácia v tejto oblasti podstatne zlepšila.
Počas nášho predsedníctva sa podarilo dosiahnuť aj ďalšie dôležité úspechy akými bola napríklad ratifikácia klimatickej Parížskej dohody, podpis obchodnej dohody s Kanadou, rozhodnutie o konci roamingových poplatkov v krajinách EÚ, alebo dotiahnutie dohody o odstránení neoprávneného geografického blokovania, ktorá nám uľahčí prístup na zahraničné internetové obchody. Slovensko dokázalo, že nie je len malou krajinou na periférii, ale je schopné viesť Európu tak, aby bola silnejšia a úspešnejšia.
Som presvedčený, že dobrovoľný presun z európskeho centra na okraj by nebol pre Slovensko výhodný. Namiesto sebavedomého aktívneho hráča, ktorý ovplyvňuje dôležité rozhodnutia celého spoločenstva, by sme sa stali skôr ich pasívnym pozorovateľom alebo konzumentom. Aj keď pojmy sebavedomý a sebastredný začínajú v slovenčine rovnakými slabikami, predsa len je medzi nimi podstatný rozdiel.
Dušan Chrenek, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku
Článok bol zverejnený v denníku SME 4. mája 2017.
Podrobnosti
- Dátum uverejnenia
- 4. mája 2017