Žijeme na území slobôd, ochrany ľudských práv a mieru. Nie všade vo svete to je takou samozrejmosťou ako u nás.
Od čias neskorého stredoveku sa v Európe vojenské konflikty odohrávali takmer nepretržite. Neskôr síce celoeurópsky mier ľudia poznali, nestihli si však naň nikdy poriadne zvyknúť - každá generácia, žiaľ, poznala vojnu.
Nepretržité obdobie mieru v Európskej únii je výsledkom spoločného úsilia. Odkazuje na desaťročia mravenčej práce ľudí, ktorí prispeli svojou prácou nielen k lepšiemu životu Európanov, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je aj právo voľne cestovať či pracovať v celej EÚ, ale aj k väčšej spravodlivosti a bezpečnosti na území EÚ.
Nestalo sa tak však zo dňa na deň. Pozrite sa, aké míľniky EÚ zaznamenala, aby sa dostala do súčasnej podoby a aby nám umožnila využívať výhody, ktoré dnes ponúka.
1950 - Francúzi navrhli Európske spoločenstvo uhlia a ocele
Prvým krokom, ktorý viedol k integrácii EÚ, bola Schumanova deklarácia. Francúzsky minister zahraničných vecí Robert Schuman vo svojom prejave navrhuje založenie Európskeho spoločenstva uhlia a ocele (ESUO). Tento prejav sa odohral 9. mája v roku 1950, a na jeho základe tento deň oslavujeme ako Deň Európy.
Schummanova deklarácia
1952 - Založenie ESUO znamenala koniec rivality
Kto v minulosti kontroloval výrobu uhlia a ocele, ten bol schopný viesť vojnu. Preto sa niekdajší úhlavní nepriatelia dohodli, že sa budú o spoločnú produkciu týchto surovín deliť.
Práve spolupráca namiesto rivality v týchto odvetviach viedla k tomu, že zjednotená Európa sa začala uberať cestou mieru.
Zakladajúcimi štátmi Európskeho spoločenstva boli Nemecko, Francúzsko, Taliansko Belgicko, Holandsko a Luxembursko, ktoré medzi sebou podpísali takzvanú Parížsku zmluvu. Jej cieľom bolo zabezpečiť diplomatickú a tým pádom aj hospodársku stabilitu v západnej Európe po druhej svetovej vojne, čo umožnilo krajinám zamerať sa na rast zamestnanosti a prosperity.
Podpis Parížskych zmlúv
1957 - Vznik Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS)
Podpisom takzvaných Rímskych zmlúv už spomínaných 6 zakladajúcich členov- založilo Európske hospodárske spoločenstvo (EHS) a Európa sa otvorila myšlienke budovania colnej únie. Začali sa vytvárať podmienky pre voľný pohyb tovarov, práce, služieb a kapitálu medzi členskými štátmi.
Rímske zmluvy znamenali začiatok spolupráce aj v iných oblastiach ako uhlie a oceľ. Pribudlo poľnohospodárstvo, doprava, vznikol Európsky sociálny fond a Európske spoločenstvo pre atómovú energiu (Euratom).
Touto zmluvou sa odštartoval skutočný proces európskej integrácie, vďaka ktorej si dnes môžeme hľadať prácu kdekoľvek a dovážať takmer čokoľvek z ktorejkoľvek krajiny patriacej do EÚ.
Podpis Rímskych zmlúv
1968 - Európa bez cla
Clá medzi členskými štátmi prestali existovať. Vďaka tomu sa z EÚ neskôr mohol stať najväčší obchodný blok na svete.
Dnes každú minútu do EÚ vojde 4200 ton tovarov. Jednotný colný systém zjednodušuje pohyb v rámci Európy, a zamedzuje pohybu nebezpečných tovarov či bojuje proti aktivitám organizovaného zločinu a podvodom.
V súčasnosti colná únia vyzerá takto:
Colná únia dnes © Wikipedia
1986 - EÚ má svoju oficiálnu identitu
Pred budovou Európskej komisie bola za tónov Ódy na radosť z Beethovenovej 9. symfónie vztýčená európska vlajka.
Vlajka symbolizuje EÚ a tiež spoločnú identitu a jednotu Európy, 12 zlatých hviezd na modrom podklade zosobňuje ideál jednoty, solidarity a harmónie medzi Európanmi (počet hviezd nesúvisí s počtom členských štátov Únie, je to zvolený fixný počet symbolizujúci jednotu).
EÚ vlajka
1993 - Vznik Európskej únie a kritériá pre vstup nových členov
Európske spoločenstvá sa oficiálne premenovali na EÚ a zároveň boli zadefinované kritériá, (tzv. Maastrichtské kritériá), ktoré musí každá krajina splniť, ak sa chce stať jej súčasťou.
Dobudovaný bol aj jednotný trh - začala platiť voľnosť pohybu tovarov, služieb, osôb a kapitálu.
1995 - Schengenská dohoda vstúpila do platnosti
Schengenská dohoda, na ktorej sa krajiny dohodli už v roku 1985, vstupuje o 10 rokov neskôr do platnosti. Vďaka tomu mohli obyvatelia Francúzska, Nemecka, Belgicka, Holandska, Luxemburska, Španielska a Portugalska slobodne cestovať. Postupne sa pridali ďalšie členské štáty, Slovensko v roku 2007.
Vďaka tomu dnes cestujeme do krajín EÚ bez čakania na hraničných priechodoch a iba s občianskym preukazom.
Schengenský priestor © Wikipedia
2002 - Euro sa stáva oficiálnou menou 12 členských krajín
Franky, guldeny, marky a ďalšie lokálne meny krajín eurozóny zmizli z obehu. O sedem rokov neskôr, v roku 2009 vstupuje do eurozóny aj Slovensko. Tým pádom máme stabilnejšiu menu, nemusíme riešiť výmenné kurzy pri cestovaní do krajín eurozóny.
Euro © Wikipedia
2004 - Slovensko pristupuje k Európskej únii
Spolu s ďalšími 9 štátmi prevažne z bývalého východného bloku vstúpilo do EÚ aj Slovensko.
Vlajky členských štátov (zdroj Pixabay)
2009 - Lisabonská zmluva vstupuje do platnosti
Lisabonská zmluva upravila vnútornú organizáciu Európskej únie a má za cieľ urobiť EÚ demokratickejšou, jednotnejšou a transparentnejšou s globálnym zásahom.
2012 - EÚ získala Nobelovu cenu za mier
Vyše šesť desaťročí mieru, demokracie a ochrany ľudských práv.
2016 – historicky prvé predsedníctvo Slovenska
Každých 6 mesiacov vedie Európsku úniu iný členský štát. Dňa 1. 7. 2016 prevzalo Slovensko svoje historicky prvé polročné predsedníctvo v Európskej únii. Počas 6 mesiacov bolo Slovensko tvárou a hlasom EÚ v rôznych oblastiach politky.
2019 - Voľby do Európskeho parlamentu
V roku 2019 sa môžete aj vy vyjadriť k budúcnosti v Európe priamym hlasovaním v celoeurópskych parlamentných voľbách. Budeme voliť 13 zástupcov, ktorí budú reprezentovať Slovensko v Európskom parlamente na ďalších 5 rokov. Vyberať si môžete spomedzi Slovákov na kadidátkach slovenských politických strán. Okrem výberu strany môžete, rovnako ako v národných voľbách, využiť preferenčný hlas na podporu konkrétneho kandidáta, ktorého by ste chceli vidieť v Európskom parlamente. Viac o inštitúcii Európskeho parlamentu sa dozviete tu.
Pokoj a sloboda nie sú samozrejmosť
Európska únia stojí v súčasnosti pred mnohými výzvami, s ktorými sa bude musieť vysporiadať. Je to však už spolok krajín, ktorý má za sebou výborné výsledky a je dostatočné silný a fungujúci na to, aby na dianie vo svete nie len reagoval, ale ho naďalej formoval.
EÚ je najväčšia ekonomika sveta, ktorá je zároveň jedným z „ostrovov” vysokej životnej úrovne a mieru. To všetko dnes berieme ako samozrejmosť, ale všetko mohlo byť inak, nebyť kontinuálnej ľudskej snahy počas desiatok rokov.
Podrobnosti
- Dátum uverejnenia
- 6. júna 2017