Návšteva výkonného podpredsedu Európskej komisie pre Európsku zelenú dohodu Fransa Timmermansa na Slovensku bola plná stretnutí s čelnými predstaviteľmi štátu, zástupcami firiem a záujmových združení, členmi občianskej spoločnosti i s mladými Slovákmi a Slovenkami. Hlavnou témou spoločných rozhovorov bol prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo, ako aj mnohé príležitosti, ktoré tento prechod Slovensku ponúka.
Výkonný podpredseda Frans Timmermans absolvoval 3. a 4. februára 2022 dvojdňovú návštevu Slovenska, počas ktorej sa stretol s prezidentkou Slovenskej republiky Zuzanou Čaputovou, premiérom Eduardom Hegerom, podpredsedom vlády a ministrom hospodárstva Richardom Sulíkom i ministrom životného prostredia Jánom Budajom. Vo štvrtok navštívil výrobný podnik Volkswagen Slovakia, kde sa stretol s vedením podniku a zástupcami odborových zväzov. Neskôr navštívil aj spoločnosť GA Drilling, kde mu bola odprezentovaná inovatívna plazmová vŕtacia technológia na prístup ku geotermálnej energii.
Za okrúhlym stolom diskutoval nielen so sociálnymi a hospodárskymi partnermi, ale aj s greenfluencermi, zástupcami mimovládnych organizácií či ambasádormi klimatického paktu. V diskusiách sa venovali najmä príležitostiam a výzvam Európskej zelenej dohody, balíku Fit for 55, zelenej transformácii Slovenska, ako aj úlohe kľúčových partnerov pri uľahčovaní zelenej transformácie. Timmermans podporil klimatických aktivistov a zdôraznil potrebu chrániť biodiverzitu, nezabúdať na sociálne zraniteľné skupiny a naplno využívať možnosti transformácie. Venovali sa aj významu miest pri klimatických opatreniach, vzdelávaniu či renováciám budov. „Vlna renovácii domov má prispieť k zlepšeniu bývania pre mnohých občanov v Európe, ktorí trpia energetickou chudobou. Pomáha ľuďom priamo a aj u najskeptickejších občanov vytvára takáto pomoc povedomie, že dokážu byť súčasťou pozitívnej zmeny. Žiadame a budeme žiadať obete od obyvateľstva, ale tie povedú k ich lepšej budúcnosti. Investície do klimaticky neutrálnej spoločnosti stoja za to pre každého,” vyjadril sa Timmermans.
Zároveň dodal, že čelíme premene, ktorá nemá v dejinách ľudstva obdobu. „Sme uprostred najväčšej transformácie, akú kedy ľudstvo zažilo. Priemyselná revolúcia zmenila všetko, zmenila vzťah medzi ľuďmi, zmenila pracovnoprávne i politické vzťahy. Opäť zažívame takéto obdobie veľkých zmien. Súčasne však čelíme naliehavejšej situácii v oblasti klímy a biodiverzity, ktorá nás núti rýchlo konať a zásadne zmeniť náš spôsob života. Je však veľmi povzbudzujúce vidieť predstaviteľov environmentálnych organizácií, ako aj rôznych jednotlivcov, s ktorými sa snažíme pohnúť veci dopredu. Spoločne môžeme dosiahnuť viac a ja povzbudzujem všetkých, aby sa k nám pridali a začali konať!" vyjadril sa výkonný podpredseda Komisie. Niektoré oblasti budú napredovať rýchlejšie, iné pomalšie. Čo nás však podľa F. Timmermansa môže skutočne zabrzdiť, je nedostatok politickej vôle a spoločenskej prijateľnosti týchto zmien. Našou Achillovou pätou zostáva zabezpečiť to, aby sme pri zelenej transformácii našej spoločnosti na nikoho nezabudli. Zároveň varoval pre zlou transformáciou regiónov, ktorá by prinútila ľudí sťahovať sa zo svojich domovov. Ľudia, ktorí stratia svoju prácu kvôli transformácii, nesmú mať pocit, že sa na nich zabudlo. Potrebujeme preto plne využiť európske fondy na spravodlivú transformáciu regiónov.
Je dôležité, aby boli politiky EÚ v súlade s cieľmi v oblasti klímy, na ktorých sa dohodli ministri členských štátov a Európsky parlament. Cieľom legislatívneho balíka opatrení s názvom Fit for 55 je aktualizovať súčasné a budúce právne predpisy EÚ a zaviesť nové iniciatívy, ktoré prispejú k dosiahnutiu klimatickej neutrality. Európska únia chce do roku 2030 znížiť čisté emisie skleníkových plynov aspoň o 55 % v porovnaní s rokom 1990 a práve balík Fit for 55 obsahuje zelené opatrenia, ktoré ponúkajú Slovensku nové príležitosti a posun k udržateľnosti. Členské krajiny začínajú pociťovať dopady klimatickej krízy a postupne tak menia svoje politiky. Extrémne prejavy počasia, vysoké teploty, suchá striedajúce sa s intenzívnymi dažďami krajinám čoraz častejšie pripomínajú, že nastal čas konať. EÚ preto ponúka zelenú premenu.
„Všetci chápu naliehavosť riešenia klimatickej zmeny, Slovensko je v jedinečnej pozícii, môže byť lídrom a ukázať zvyšku Európy, že dokáže vytvoriť nový udržateľný priemysel. Je však dôležité, aby sme prešli aj k udržateľným druhom energie, aby sme zmenili našu dopravu na dopravu s nulovými emisiami a hospodárstvo pretvorili na obehové," uviedol Timmermans. Na našich trhoch budeme mať stále generácie spaľovacích vozidiel, no musíme zabezpečiť, aby sa v čo najkratšom čase odstránili vozidlá, ktoré najviac znečisťujú prostredie. Menej znečisťujúce autá by mali byť ľahšie dostupné pre všetkých spotrebiteľov. Výkonný podpredseda uviedol, že Únia nezakazuje ľuďom kupovať si autá so spaľovacím motorom, ale chce im poskytnúť čistejšie alternatívy.
Zelená transformácia je nákladná, ale výsledok sa odrazí aj na nižších cenách a na spoľahlivejších dodávkach energií. Výkonný podpredseda Komisie uznal, že pri transformácii na zelenšie energie budeme potrebovať zemný plyn a v istom percente aj jadrovú energiu. No členské štáty sa rozhodujú samé, aký energetický mix si zvolia. Zdôraznil, že najlepšie je však vyrábať si energiu doma z udržateľných zdrojov. Potrebujeme znížiť našu energetickú závislosť a zrýchliť zavedenie obnoviteľných zdrojov, k čomu môžu pomôcť rozsiahle prostriedky z Plánu obnovy a odolnosti. Zároveň však aj upozornil, aby sme sa pri niektorých opatreniach neunáhlili. Potrebujeme investovať hlavne rozumne do lepšej a odolnejšej budúcnosti. Navyše, malými krokmi môže k zmene podľa Timmermansa prispieť každý, a to aj využívaním verejnej dopravy namiesto auta, striedmym nakupovaním i triedením odpadu.
Zelené opatrenia majú uľahčiť život budúcim generáciám
„Nastal čas, aby sme ukázali solidaritu a rozmýšľali o budúcnosti. Bude to náročné, no uskutočniteľné. Európa navyše môže viesť spôsobom, ktorý motivuje aj ostatných vo svete, aby konali rovnako,” dodal. Výkonný podpredseda poukázal aj na prekážku, ktorú predstavujú principiálni odmietači zmien. Častokrát odmietajú nielen potrebné zmeny vedúce k udržateľnejšej Európe, ale aj základné európske hodnoty a normy. Poukazujú na hlboké rozdiely medzi východnou a západnou Európou. No podľa Timmermansa už dnes žijeme v Európe, kde sa východ a západ stávajú najmä geografickými pojmami, a nie morálnymi a kultúrnymi protipólmi. Stará priepasť rozdielov sa vytráca. A platí to ešte výraznejšie v prípade mladej generácie Európanov, ktorá žije v zjednotenej Európe bez deliacej steny. Ľudia na Slovensku chcú čistý vzduch rovnako ako ľudia v Nemecku alebo v Holandsku. Občania po celej Európe chcú byť súčasťou prechodu na udržateľnejšiu spoločnosť. Príbeh o dvoch Európach patrí do histórie.
Frans Timmermans vyzval mladých Európanov, aby sa viac zapájali do politického života. „Moja rada je - pozrite sa do histórie, čo prežívali naši rodičia, prarodičia. Kto si vie predstaviť, aké je to zažiť 2. svetovú vojnu? Naučil som sa, že nič nie je nemožné, nerealizovateľné. Svet je takým, akým si ho spravíme. Ak prídeme s riešeniami, tak potom neexistuje žiaden problém, ktorý nedokážeme prekonať. Toto hovorím tejto generácii Európanov, ktorá je zdravšia, bohatšia a je na tom oveľa lepšie, ako ktorákoľvek generácia v histórii Európy. Máte v rukách veľkú moc, dokážete ovplyvňovať veci do budúcnosti,” povedal Frans Timmermans mladým Slovákom a Slovenkám počas ich spoločnej piatkovej diskusie. S mladými ľuďmi sa výkonný podpredseda Komisie stretol v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca v Bratislave, kde spolu s premiérom SR Eduardom Hegerom a primátorom Bratislavy Matúšom Vallom diskutovali s mládežou na tému Klíma a my: Mladí za zelenú Európu.
Záznam diskusie Klíma a my (4. február 2022):
Otázky a odpovede zo Sli.do k diskusii:
Otázka: Podľa európskeho EDGARu je EÚ zodpovedná za 7,29 % globálnych emisií. Má zmysel predčasne škrtať emisie, keď USA, Rusko aj Čína rátajú s dlhodobejším horizontom?
Odpoveď: EÚ chce byť prvým klimaticky neutrálnym kontinentom do roku 2050 a svojím príkladom chce inšpirovať aj ostatných globálnych partnerov a ísť príkladom v inováciách, v zelenej a digitálnej transformácii. V lete 2021 prijala Komisia balík návrhov (Fit for 55), ktorých cieľom je pripraviť politiky EÚ v oblasti klímy, energetiky, využívania pôdy i dopravy, ako aj zdaňovania na zníženie čistých emisií skleníkových plynov do roku 2030 aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Udržateľná mobilita je dôležitou súčasťou zelenej premeny Európy a jej konkrétnych plánov týkajúcich sa klimatickej neutrality. Cieľmi v doprave sú napr. 55 % zníženie emisií z osobných automobilov do roku 2030 či nulové emisie z nových automobilov do roku 2035. Komisia navrhla zahrnúť cestnú dopravu do obchodovania s emisiami od roku 2026, spoplatniť znečisťovanie, stimulovať používanie čistejších palív. Emisie z dopravy tvoria asi pätinu všetkých emisií v EÚ, preto tejto oblasti musíme venovať pozornosť.
Aktuálne čelíme klimatickej kríze, riešenia a konkrétne kroky musia prísť v čo najkratšom čase, aby sa podarilo zvrátiť veľmi negatívne dopady zmeny klímy na celú spoločnosť. EÚ je preto pripravená konať. Navrhla mnoho ambicióznych cieľov a opatrení. Zároveň vzniká priestor pre inovácie, ktoré prispejú k prechodu na moderné a udržateľné hospodárstvo.
Otázka: Prečo EÚ pri elektromobiloch započítava len vypúšťané emisie? Zohľadniť by sa mala aj výroba a prevádzka na základe energetického mixu. Je to zavádzajúce.
Odpoveď: V rámci celej Európy sú emisie CO2 z elektrických automobilov počas ich životnosti približne trikrát nižšie ako emisie z automobilov s benzínovými či naftovými motormi. Energetický mix sa pri elektromobiloch zohľadňuje. Uvedomujeme si, že ešte stále využívame fosílne palivá na výrobu elektrickej energie a napájanie batérií. V mnohých európskych krajinách sa však obnoviteľné zdroje energie ako veterná a slnečná energia čoraz viac integrujú do elektrizačných sústav. Predstavujú 56,4 % všetkej energie vo Švédsku, 43 % vo Fínsku a 41 % v Lotyšsku. V roku 2019 sa dokonca po prvýkrát v EÚ vyrábalo viac energie z veternej a slnečnej energie ako z uhlia. Takže aj v tejto oblasti sa očakávajú pozitívne zmeny. EÚ má do roku 2030 cieľ dosiahnuť, aby sa 40 % všetkej energie na jej území vyrábalo z obnoviteľných zdrojov.
Elektrické automobily taktiež vyprodukujú určité emisie počas ich výrobného procesu, najmä v súvislosti s výrobou batérií. To sa plne zohľadňuje. Odhaduje sa však, že za menej ako dva roky jazdy už niektoré modely elektromobilov dokážu ušetriť viac uhlíka ako bolo spotrebované pri ich výrobe.
V prípade znečistenia ovzdušia elektromobilmi, plne elektrické vozidlá neprodukujú žiadne takéto znečistenie, nakoľko nevypúšťajú oxidy dusíka, znečistenie tuhými časticami alebo oxid uhoľnatý, ktoré pochádzajú z výfukov benzínových alebo dieselových vozidiel ako vedľajší produkt spaľovania fosílnych palív. Neprítomnosť tradičného motora poháňaného fosílnymi palivami tiež znamená, že elektrické vozidlá jazdia oveľa tichšie – čím sa znižuje i znečistenie hlukom.
Otázka: EÚ je závislá pri dovoze kovov nevyhnutných pre elektromobilitu od Číny. Spotreba by mala rádovo rásť. Ako predísť závislosti na Číne?
Odpoveď: Len na batérie do elektrických automobilov a uskladňovanie energie bude napríklad Európa do roku 2030 potrebovať osemnásťkrát viac a do roku 2050 šesťdesiatkrát viac lítia. Ako vyplýva z prognózy Komisie, nemôžeme dovoliť, aby sa súčasné spoliehanie sa na fosílne palivá nahradilo závislosťou od kritických surovín. Chceme preto prejsť od veľkej závislosti k diverzifikovanému, udržateľnému a sociálne zodpovednému získavaniu zdrojov, obehovosti a inovácii.
Aj preto v septembri 2020 Komisia predstavila akčný plán pre kritické suroviny a prognostickú štúdiu o kritických surovinách pre strategické technológie a sektory s výhľadom do rokov 2030 a 2050. Cieľom akčného plánu pre kritické suroviny je:
- vytvoriť odolné hodnotové reťazce pre priemyselné ekosystémy EÚ,
- znížiť závislosť od kritických primárnych surovín prostredníctvom obehového využívania zdrojov, udržateľných výrobkov a inovácií,
- posilniť získavanie surovín z domácich zdrojov v EÚ,
- diverzifikovať získavanie zdrojov z tretích krajín a odstrániť narušenia medzinárodného obchodu pri plnom dodržiavaní medzinárodných záväzkov EÚ.
Ďalšie informácie:
Odolnosť v oblasti kritických surovín: zmapovanie cesty k väčšej bezpečnosti a udržateľnosti
Kritické materiály pre strategické technológie a sektory v EÚ – prognostická štúdia
Otázky a odpovede k oznámeniu o kritických surovinách
Informačný prehľad o akčnom pláne pre kritické suroviny
Otázka: Čo bude s veternými turbínami po životnosti, keďže doposiaľ sa odstavené sústavy skládkujú, keďže nie je technológia na recykláciu? Alebo aká je k dispozícii?
Odpoveď: Členské štáty musia zabezpečiť, aby veterné turbíny po dobe životnosti, a najmä čepele rotora, ako každý iný druh odpadu, podliehali pravidlám nakladania s odpadom (smernica 2008/98/ES o odpade). Oznámenie o obnoviteľnej energii na mori v rámci Európskej zelenej dohody sa zaoberá aj práve obehovosťou, pričom by sa okrem iného mala zvážiť recyklácia, priemerná životnosť a predpokladané vyradenie príslušných štruktúr z prevádzky. Komisia podporila projekty na zlepšenie recyklácie rotorových listov prostredníctvom programu EÚ pre životné prostredie a klímu LIFE a Horizont 2020. Táto práca bude v budúcnosti pokračovať s programom Horizont Európa, kde sa bude podporovať cirkulácia materiálov používaných v lopatkách veterných turbín.
Otázka: Aké sú očakávania EÚ o vplyve Zelenej dohody v globálnom meradle? Aké najbližšie reformy čakajú SR v rámci balíka Fit for 55?
Odpoveď: Globálnu hrozbu zmeny klímy môžeme vyriešiť len v spolupráci s našimi medzinárodnými partnermi. Európska zelená dohoda slúži ako pozitívny príklad a vedie hlavných medzinárodných partnerov k stanoveniu vlastných cieľových termínov klimatickej neutrality. Vďaka investíciám do technológií v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov získavame odborné znalosti a vyvíjame produkty, ktoré budú prínosom aj pre zvyšok sveta. Prechodom na zelenú dopravu vytvoríme špičkové svetové podniky, ktoré môžu slúžiť čoraz väčšiemu globálnemu trhu. V spolupráci s našimi medzinárodnými partnermi budeme spoločne znižovať emisie v námornej a leteckej doprave na celom svete.
Ďalšie informácie: Plníme prísľub Európskej zelenej dohody
Klimatický balík európskych opatrení Fit for 55 bol témou na stretnutí výkonného podpredsedu Európskej komisie F. Timmermansa a ministra životného prostredia SR Jána Budaja. Po stretnutí minister Budaj informoval, že ide o mimoriadne dôležitú tému, ktorá vyžaduje zodpovedný prístup viacerých ministerstiev a dodal, že SR zriadila Radu vlády pre Európsku zelenú dohodu s cieľom nájsť správnu cestu prospešnú pre celé Slovensko. Budaj ďalej informoval, že opatrenia klimatického balíka Slovensko premietne do národnej legislatívy prostredníctvom nového zákona o klíme. Úlohou zákona bude napríklad presne určiť, ktoré štátne orgány a inštitúcie budú zodpovedné za napĺňanie jednotlivých klimatických cieľov.
Otázka: Môžeme my ako Slovensko niečo urobiť s propagandou proti klimatickým opatreniam? V okolitých štátoch si akoby nikto neuvedomoval túto hrozbu.
Odpoveď: Hrozba propagandy proti klimatickým opatreniam je rastúci problém a určite nás bude v blízkej budúcnosti trápiť ešte viac. Všetky štáty EÚ sú schopné ovplyvniť vnímanie verejnosti voči klimatickým zmenám a opatreniam na ich odvrátenie. Dôležitou súčasťou všetkých opatrení je preto aj vhodná komunikácia a vysvetlenie všetkých pozitív zo strany EÚ a vlád členských štátov. Opatrenia na odvrátenie klimatickej zmeny sú niekedy zložité, ale pri dobrej komunikácií a podpore aj zo strany občanov sú obhájiteľné a hlavne veľmi prínosné a dôležité. Máme iba jednu planétu, a keď nezačneme konať teraz, čoskoro už bude neskoro. Každý občan SR môže pomôcť tomu, aby boli opatrenia vnímané pozitívne. Nemôžeme sa vždy spoliehať iba na vládu a ministerstvá. Avšak, dôležitou súčasťou je aj koordinovaná kampaň zo strany štátu a zo strany EÚ. V rámci EÚ funguje akčný plán na boj proti dezinformáciám, ktorý má napomôcť v odhaľovaní hoaxov a odvracaní hybridných hrozieb. Hoaxy a dezinformácie sa totiž týkajú aj klimatických tém a opatrení.
Ďalšie informácie:
Akčný plán na boj proti dezinformáciám
Posilňovanie Kódexu postupov EÚ proti šíreniu dezinformácií
Otázka: Prečo EÚ zaradila jadrovú a plynovú energetiku do obnoviteľných zdrojov, keď jedno aj druhé musí dovážať napríklad z Ruska? Nehovoriac o jadrovom palive.
Odpoveď: Na to, aby sa EÚ do roku 2050 stala klimaticky neutrálnou, treba rozsiahle súkromné investície. Taxonómia EÚ má nasmerovať súkromné investície do činností, ktoré sú potrebné na dosiahnutie klimatickej neutrality. Klasifikácia založená na tejto taxonómii neurčuje, či určitá technológia bude alebo nebude súčasťou energetických mixov, o zložení mixu rozhodujú samotné členské štáty. Cieľom je zintenzívniť transformáciu, a to využitím všetkých možných riešení, ktoré nám pomôžu dosiahnuť ciele v oblasti klímy. Vzhľadom na vedecké odporúčania a súčasný technologický pokrok sa Komisia domnieva, že pri transformácii zohrávajú úlohu aj súkromné investície do činností v oblasti plynárenstva a jadrovej energie. Vybrané činnosti v oblasti plynárenstva a jadrovej energie sú v súlade s cieľmi EÚ v oblasti klímy a životného prostredia a umožnia nám urýchliť prechod od viac znečisťujúcich činností, ako je výroba uhlia, ku klimaticky neutrálnej budúcnosti založenej najmä na obnoviteľných zdrojoch energie.
Hoci má EÚ spoločné ciele v oblasti klímy a životného prostredia, národný energetický mix je výsadou členského štátu a v jednotlivých členských štátoch sa líši. Niektoré členské štáty sú pritom stále do veľkej miery závislé od uhlia, ktoré sa vyznačuje vysokými emisiami uhlíka. Taxonómia pomáha mobilizovať súkromných investorov, aby sa orientovali na ciele v oblasti klímy, a vzťahuje sa na činnosti v oblasti energetiky, ktoré odzrkadľujú rozdielne situácie a východiskové pozície jednotlivých štátov.
Ďalšie informácie:
Túto otázku zodpovedal aj výkonný podpredseda Komisie Timmermans: „Museli sme jednoznačne deklarovať, čo je zelené a čo je udržateľné. Mnohé krajiny na to, aby mohli prejsť od spaľovania uhlia na udržateľné zdroje energie, musia použiť buď spaľovanie plynu alebo jadro a ak to má znamenať prechod k zeleným plynom, napríklad k vodíku, tak je to potom ospravedlniteľné.” (Klíma a my: Mladí za zelenú Európu)
Klíma a my: mladí za zelenú Európu
Otázka: Nemala by výzva "Obnov dom" byť viac adresnejšia, a to pre ľudí s nižšími príjmami (majú väčšinou horšiu efektivitu využitia energie) namiesto princípu kto prvý príde, berie?
Odpoveď: Plán obnovy vytvoril priestor pre projekt Obnov dom. Obnovou 30-tisíc rodinných domov sa zvýši odolnosť proti negatívnym dopadom klimatickej krízy, zlepší sa energetická hospodárnosť budov a začne sa prispôsobovanie sa zmene klímy, ktorá patrí medzi najväčšie environmentálne výzvy dneška. Realizácia obnovy rodinných domov má jasný cieľ, v rokoch 2022-26 podporiť celkovo aspoň 30-tisíc domácností, pričom ide o staršie rodinné domy. Výkonný podpredseda Komisie Timmermans sa v diskusii vyjadril, že prvé, čo by spravil, keby mohol, je práve renovácia budov. Najmä renováciou obydlí ľudí s nižšími príjmami by sa takto zvýšila životná úroveň a poklesla by energetická náročnosť. Premiér Eduard Heger s ním súhlasil a takúto renováciu pokladá za jednu z hlavných bodov plánu obnovy. Výzva Obnov dom je inkluzívna a adresovaná všetkým vlastníkom rodinných domov na základe predloženia listu vlastníctva, pričom bude možné podporiť len projekty, ktoré splnia požiadavky na minimálne 30 % - né úspory primárnej energie.
Ďalšie informácie:
Klíma a my: mladí za zelenú Európu
Otázka: Môžeme mať ako Slovensko vôbec nejaký vplyv na diskusiu o Fit for 55? Pomôže nám naše predsedníctvo vo V4, ktoré sa v lete začne?
Odpoveď: Slovensko ako členský štát EÚ sa bude na úrovni Rady EÚ na zodpovedajúcich úrovniach podieľať na legislatívnom procese schvaľovania balíka Fit for 55, ktorý pripravila a predložila na schválenie Európska komisia. Okrem Rady EÚ bude o prijatí balíka spolurozhodovať Európsky parlament, kde sa na rozhodovaní zase budú podieľať aj slovenskí europoslanci, ktorí boli zvolení občanmi SR. Čo sa týka predsedníctva vo V4, tak na oficiálnej stránke V4 ešte nie je zverejnený program predsedníctva SR, avšak súčasťou agendy V4 sú aj témy týkajúce sa zmeny klímy, ktorým by sa Slovensko ako predsedajúci štát mal tiež venovať.
Slovensko je jednou z najpriemyselnejších krajín v Európe, čo možno považovať za výhodu, ale zároveň je veľkou výzvou zosúladiť sa s Európskou zelenou dohodou a cieľom uhlíkovej neutrality. Slovenské hospodárstvo sa v porovnaní s inými štátmi v EÚ vyznačuje vysokou uhlíkovou náročnosťou, pričom 41 % emisií skleníkových plynov pochádza z priemyslu a energetiky. Slovensko ako krajina, ktorá vyrába najviac automobilov na obyvateľa má priestor vďaka Fit for 55 a cieľavedomému plánovaniu úspešne dekarbonizovať priemysel a stať sa tak potenciálnym vzorom a inšpiráciou pre ostatné krajiny.
Ďalšie informácie:
SLOVAKIA ‘FIT FOR 55’ A EUROPEAN GREEN DEAL BALANCING ACT
Otázka: V rozpore so stratégiou Z farmy na stôl sa zdaňujú rastlinné potraviny dvojnásobnou DPH ako mliečne a mäsové výrobky. Kedy sa to napraví? Prosím aj komentár pána Timmermansa.
Odpoveď: Daňová politika je jednou z politík, ktorú majú v súčasnosti v kompetencii členské štáty, aj keď sú snahy o jej harmonizáciu. EÚ teda nemá priamy vplyv na výber daní ani na určovanie daňových sadzieb. O výške dane, ktorú každý občan platí, ako aj o tom, na čo sa vybrané dane použijú, rozhoduje vláda daného štátu. Európska komisia prostredníctvom stratégie Z farmy na stôl odporúča daňovo zvýhodniť rastlinné potraviny, aby boli dostupnejšie, keďže pri ich výrobe vznikajú menšie emisie. V stratégii Z farmy na stôl Komisia konkrétne odporúča, že daňové stimuly by tiež mali viesť k prechodu na udržateľný potravinový systém a povzbudzovať spotrebiteľov, aby si vyberali udržateľné a zdravé stravovanie. Návrh Komisie o sadzbách DPH (v súčasnosti sa o ňom rokuje v Rade) by mohol umožniť členským štátom cielenejšie využívať sadzby napríklad na podporu ekologického ovocia a zeleniny. Daňové systémy EÚ by sa tiež mali zamerať na zabezpečenie toho, aby cena rôznych potravín odrážala ich skutočné náklady z hľadiska využívania obmedzených prírodných zdrojov, znečistenia, emisií skleníkových plynov a iných environmentálnych externalít.
Ďalšie informácie:
Stratégia Z farmy na stôl: Oznámenie Komisie
Otázka: Aký význam pripisujete iniciatíve Komisie "Novy európsky Bauhaus", ktorá ma pomôcť realizovať ciele "Zelenej dohody" v oblasti architektúry a stavebníctva?
Odpoveď: Koncepcia nového európskeho Bauhausu zahŕňa niekoľko politických opatrení a možností financovania. Cieľom projektu je urýchliť transformáciu rôznych hospodárskych odvetví, ako sú stavebníctvo a textilný priemysel, aby mali všetci občania prístup k tovaru, ktorý je obehový a má nižšiu uhlíkovú náročnosť. Nový európsky Bauhaus vnáša do Európskej zelenej dohody kultúrny a kreatívny rozmer a jeho cieľom je ukázať hmatateľné a pozitívne skúsenosti, ktoré ponúka udržateľná inovácia v našom každodennom živote. Portugalský premiér António Costa sa napríklad vyjadril, že európska iniciatíva s názvom Nový európsky Bauhaus má zásadný význam na zabezpečenie toho, aby sa dosiahli európske klimatické ciele. Premiér prehovoril na úvodnom zasadnutí konferencie venovanej Novému európskemu Bauhausu, ktorého cieľom je spojiť kultúrne a estetické hnutie s klimatickými zmenami, mobilizáciou dizajnérov, architektov, inžinierov a vedcov, aby znovu vynašli udržateľný spôsob života.
Ďalšie informácie:
Podrobnosti
- Dátum uverejnenia
- 7. februára 2022
- Autor/autorka
- Zastúpenie na Slovensku