Komisia uverejnila svoju štvrtú výročnú správu o právnom štáte, v ktorej mapuje stav v oblasti právneho štátu v každom členskom štáte.
Hoci v niektorých členských štátoch EÚ stále existujú obavy týkajúce sa určitých aspektov právneho štátu, správa sa stala kľúčovým motorom zmeny a pozitívnych reforiem. Možno tak skonštatovať, že z minuloročných odporúčaní bolo úplne alebo čiastočne splnených až 65 %. Z toho vyplýva, že s cieľom nadviazať na odporúčania z predchádzajúceho roka členské štáty vyvíjajú značné úsilie. A keďže reformy zamerané na zlepšovanie rámca v oblasti právneho štátu si vždy vyžadujú určitý čas, za obdobie jediného roka ide o výrazný pokrok. V niektorých členských štátoch však zároveň pretrvávajú systémové problémy.
"Aspekt právneho štátu je kľúčovým prvkom spravodlivej spoločnosti, politickej stability a hospodárskeho rastu Európy. Ruská útočná vojna proti Ukrajine slúži ako bolestivé varovanie, že tieto hodnoty by sa nikdy nemali považovať za samozrejmé. Tohoročná správa ukazuje, že členské štáty zlepšili a posilnili právny štát a zároveň vykonali odporúčania, ktoré im adresovala Komisia. Vo viacerých členských štátoch však žiaľ pretrvávajú obavy. Treba vyvinúť ďalšie úsilie, aby sme zlepšili nezávislosť súdnictva, posilnili nestrannosť verejnoprávnych médií a zvýšili bezpečnosť novinárov," hovorí podpredsedníčka Európskej komisie pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová.
Dnešný balík zahŕňa oznámenie, v ktorom sa mapuje situácia v EÚ ako celku a ktoré zároveň obsahuje 27 kapitol o jednotlivých krajinách zameraných na dôležitý vývoj v každom členskom štáte od júla 2022. Správa obsahuje posúdenie minuloročných odporúčaní a členským štátom opäť poskytuje konkrétne odporúčania.
Správa sa zaoberá štyrmi piliermi: vnútroštátna justícia, protikorupčné rámce, pluralita médií a iné inštitucionálne systémy bŕzd a protiváh.
Kľúčové zistenia a odporúčania
- Reformy súdnictva
Reformy súdnictva boli v minulom roku naďalej v popredí politického záujmu, pričom mnohé členské štáty pokračovali vo vykonávaní odporúčaní z roku 2022 a realizovali reformy dohodnuté v kontexte Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti.
Mnohé členské štáty dosiahli ďalší pokrok, resp. dokončili dôležité reformy zamerané na posilnenie nezávislosti súdnictva, ako sú legislatívne snahy o posilnenie nezávislosti a účinnosti súdnych rád, zlepšenie postupov vymenúvania sudcov a fungovania ich najvyšších súdov, prípadne sú vo fáze prípravy krokov na posilnenie autonómie prokuratúry.
Členské štáty takisto zaviedli opatrenia zamerané na zefektívnenie a skvalitnenie justície, ako aj na uľahčenie prístupu k spravodlivosti. Členské štáty ďalej investovali do svojich justičných systémov, hoci v niektorých členských štátoch sa ako problematické javí odmeňovanie sudcov a prokurátorov, čo viedlo k ťažkostiam pri nábore kvalifikovaného justičného personálu. V niekoľkých členských štátoch zároveň pretrvávajú štrukturálne obavy, pokiaľ ide o nezávislosť súdnictva.
Pokiaľ ide o odporúčania na rok 2023 v oblasti súdnictva, riešia sa aspekty, ako je potreba záruk v postupoch vymenúvania sudcov, zloženie súdnych rád, autonómia prokuratúry alebo potreba poskytnúť súdnemu systému primerané zdroje vrátane platov sudcov a prokurátorov.
- Protikorupčné rámce
Pre občanov i podniky v EÚ je naďalej vážnym problémom korupcia. Z osobitného prieskumu Eurobarometra o postojoch občanov ku korupcii v EÚ uskutočneného v roku 2023 napríklad vyplýva, že podľa rýchleho prieskumu Eurobarometra o postojoch podnikov ku korupcii v EÚ sa čoraz väčšia väčšina občanov (70 %) a podnikov (65 %) domnieva, že korupcia je v ich krajine častým javom. Európania sú čoraz skeptickejší, pokiaľ ide o vnútroštátne úsilie zamerané na riešenie korupcie, pričom približne 67 % sa domnieva, že prípady korupcie na vysokých miestach sa dostatočne nestíhajú.
Viaceré členské štáty prijali opatrenia v súlade s odporúčaniami uvedenými v správe o právnom štáte z roku 2022 týkajúcimi sa boja proti korupcii. V snahe posilniť boj proti korupcii realizovalo niekoľko členských štátov reformy v oblasti trestného práva. Zatiaľ čo niektoré členské štáty naďalej stavajú na svojich výsledkoch v oblasti vyšetrovania, stíhania a sankcionovania korupcie na vysokých miestach, iné prijali opatrenia na posilnenie kapacity orgánov činných v trestnom konaní zodpovedných za boj proti korupcii prostredníctvom dodatočných zdrojov a špecializácie.
Pokiaľ ide o prevenciu, niekoľko členských štátov aktualizovalo alebo práve reviduje aktuálne protikorupčné stratégie a akčné plány. Ďalšie členské štáty podnikli kroky na posilnenie rámcov bezúhonnosti, ako sú kódexy správania či pravidlá pre aktivity v oblasti lobizmu. Odporúčania vydané v tomto roku sa týkajú posilnenia preventívnych rámcov, ako sú rámce upravujúce pravidlá lobizmu a konfliktu záujmov, ako aj zabezpečenia účinného vyšetrovania a stíhania prípadov korupcie.
Vo väčšine členských štátov verejní činitelia podliehajú povinnosti zverejňovať údaje o majetku a záujmoch, no tieto povinnosti sa líšia z hľadiska rozsahu, transparentnosti a dostupnosti zverejňovaných informácií, ako aj z hľadiska úrovne a účinnosti overovania a presadzovania predpisov. V niektorých členských štátoch je vyšetrovanie a stíhanie prípadov korupcie zdĺhavé a stále neboli zaznamenané stabilné výsledky, najmä pokiaľ ide o prípady na vysokej úrovni. V snahe zabezpečiť súdržnejšiu a účinnejšiu reakciu na korupciu v celej Únii Komisia v máji 2023 navrhla nové právne predpisy o korupcii na úrovni EÚ.
- Sloboda a pluralita médií
Niekoľko členských štátov prijalo, posilnilo alebo diskutuje o prijatí opatrení na zvýšenie bezpečnosti a zlepšenie pracovných podmienok novinárov, a to aj na základe nedávnych iniciatív Komisie, ako je odporúčanie o zaistení ochrany, bezpečnosti a posilnení postavenia novinárov a odporúčanie o ochrane novinárov a obhajcov ľudských práv, ktorí sa verejne angažujú, pred zjavne neopodstatnenými alebo zneužívajúcimi súdnymi konaniami. Od poslednej správy niektoré členské štáty prijali právne predpisy na zvýšenie transparentnosti vlastníctva médií a posilnili ustanovenia týkajúce sa zvýšenia nezávislosti alebo rozšírenia právomocí svojich regulačných orgánov pre médiá.
Pretrvávajú rozličné obavy v súvislosti s nedostatočnou transparentnosťou pri distribúcii štátnej reklamy, konfliktmi záujmov a prístupom k verejným dokumentom, čo sú niektoré z dôležitých otázok, ktoré boli v správe zdôraznené a ktoré si vyžadujú väčšiu pozornosť. Zatiaľ čo niektoré členské štáty iniciovali reformy na posilnenie nezávislosti svojich verejnoprávnych vysielateľov, v niekoľkých ďalších krajinách sa takéto problémy naďalej neriešia.
Zistenia správy týkajúce sa slobody médií vychádzajú z rôznych zdrojov vrátane Monitora plurality médií (MPM 2023), platformy Rady Európy na podporu ochrany žurnalistiky a bezpečnosti novinárov a platformy na mapovanie slobody médií.
Komisia opäť vydala niekoľko odporúčaní, ktoré sa okrem iného týkajú transparentného a spravodlivého prideľovania štátnej reklamy, nezávislého riadenia verejnoprávnych médií a opatrení na zlepšenie bezpečnosti novinárov, ako aj práva na prístup k verejným dokumentom. Komisia v septembri 2022 navrhla akt o slobode médií, o ktorom sa v súčasnosti rokuje a ktorého cieľom je stanoviť záruky na úrovni EÚ v oblasti ochrany plurality médií a redakčnej nezávislosti.
- Inštitucionálny systém bŕzd a protiváh
Členské štáty naďalej zlepšujú kvalitu svojich legislatívnych procesov a zapájajú do týchto procesov aj zainteresované strany – ide o trend, ktorý bol zaznamenaný už v predchádzajúcich správach o právnom štáte. Kľúčovú úlohu v systéme bŕzd a protiváh naďalej zohrávajú ústavné súdy, ktoré zároveň prijali dôležité rozhodnutia týkajúce sa organizácie vnútroštátnych justičných systémov. Postavenie vnútroštátnych inštitúcií pre ľudské práva, ombudsmanov a iných nezávislých orgánov sa v niektorých členských štátoch ešte viac posilnilo. Vo väčšine členských štátov existuje priaznivé a vhodné prostredie pre občiansku spoločnosť a niektoré z nich prijímajú opatrenia na ďalšiu podporu tejto sféry.
V niektorých členských štátoch však stále neexistuje formálny rámec pre konzultácie so zainteresovanými stranami, resp. sa v praxi dostatočne nedodržiava a organizácie občianskej spoločnosti a obhajcovia ľudských práv naďalej čelia problémom, ako sú otázky financovania a obmedzenia priestoru, v ktorom pôsobia. Rôzne členské štáty vyjadrili obavy v súvislosti s pretrvávaním využívania núdzových právomocí.
Správa opäť obsahuje informácie o vykonávaní rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva členskými štátmi. Zároveň skúma aj reakcie systému bŕzd a protiváh členských štátov na používanie špionážneho softvéru.
V snahe riešiť niektoré z týchto výziev Komisia zopakovala odporúčania, ktoré zostávajú nesplnené, resp. čiastočne splnené, a prípadne vydala ďalšie odporúčania, ktoré sa napríklad týkajú účinného zapájania zainteresovaných strán do legislatívneho procesu, zriadenia a fungovania akreditovaných národných inštitúcií pre ľudské práva a zabezpečenia otvoreného operačného rámca pre občiansku spoločnosť.
Situácia v oblasti právneho štátu na Slovensku
Pokračovali reformy slovenského justičného systému. Reforma súdnej mapy nadobudla účinnosť a začal fungovať nový samostatný systém správnych súdov. Podľa poskytnutých informácií nový režim disciplinárnych konaní pred najvyšším správnym súdom týkajúcich sa sudcov funguje dobre. Neboli prijaté žiadne opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa na členov súdnej rady vzťahovali dostatočné záruky nezávislosti, pokiaľ ide o ich odvolanie. Neboli zavedené žiadne dodatočné záruky v súvislosti s trestným činom „ohýbania práva“. Pretrvávajú obavy v súvislosti s právomocou generálneho prokurátora zrušiť rozhodnutia nižšie postavených prokurátorov. Justičný systém naďalej čelí problémom, pokiaľ ide o efektívnosť konaní v správnych veciach.
Plánovaná aktualizácia národného protikorupčného programu Slovenska z roku 2019 sa zatiaľ neuskutočnila, zatiaľ čo práca na novej stratégii na roky 2024 – 2028 je v počiatočnej fáze prípravy. Neboli zatiaľ prijaté žiadne opatrenia na reguláciu lobingu a vykonali sa určité počiatočné kroky na posilnenie legislatívy v oblasti konfliktov záujmov a majetkových priznaní. Slovenský špecializovaný Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti investuje do kampaní na zvyšovanie informovanosti verejnosti s cieľom riešiť pretrvávajúcu nízku úroveň oznamovania. Aj naďalej sa vyvíjalo úsilie na boj proti korupcii na vysokých miestach a viacero bývalých vysokopostavených úradníkov bolo obvinených z trestného činu úplatkárstva. Diskrečná právomoc generálneho prokurátora zrušiť vyšetrovanie uplatnená vo viacerých prípadoch korupcie na vysokých miestach naďalej vyvoláva obavy, pričom sa dosiahol určitý pokrok v konzultáciách s verejnosťou o obmedzení príslušného ustanovenia zákonom. Stále je čo zlepšovať, pokiaľ ide o koordináciu medzi rôznymi subjektmi presadzovania práva, pričom spoluprácu v oblasti presadzovania práva naďalej narúšajú obvinenia z politicky motivovaných rozhodnutí v súvislostis vyšetrovaním korupcie.
Rada pre mediálne služby vykonáva svoju činnosť nezávisle a jej financovanie je dostatočné. Jej právomoc bola zákonom o mediálnych službách prijatým v auguste 2022 rozšírená o oblasť výskumu, mediálnej gramotnosti a spolupráce s on-line platformami na zdieľanie obsahu. Sú zavedené legislatívne rámce na zabezpečenie transparentného vlastníctva médií. Bolo posilnené nezávislé riadenie verejnoprávnych médií, vznikli však nové obavy týkajúce sa ich udržateľného financovania. Bol novelizovaný zákon o slobodnom prístupe k informáciám s cieľom objasniť, ktoré osoby sú povinné sprístupňovať informácie. Dosiahol sa legislatívny pokrok v prípade návrhu zákona zameraného na zlepšenie fyzickej bezpečnosti a pracovného prostredia novinárov vrátane reformy režimu vzťahujúceho sa na ohováranie.
Pretrvávajú obavy v súvislosti so zapojením zainteresovaných strán do procesu tvorby práva, najmä pokiaľ ide o využívanie skrátených konaní. Vynaložilo sa úsilie v záujme zvýšenia účasti na tvorbe verejných politík, no zainteresované strany vyjadrujú obavy v súvislosti s využívaním tzv. legislatívnych prílepkov. Po dlhšom období, keď pozícia verejného ochrancu práv nebola obsadená, nastúpil do tejto funkcie nový ombudsman a bola prijatá novela ústavy s cieľom zabrániť takejto situácii v budúcnosti. Parlament prijal zákon, ktorým sa zriaďuje národný preventívny mechanizmus. Plánujú sa opatrenia na zlepšenie prostredia pre občiansku spoločnosť, rámca jej financovania a na zlepšenie jej postavenia, organizácie pôsobiace v oblasti rodovej rovnosti a práv LGBTIQ osôb a obhajcovia rodovej rovnosti a práv LGBTIQ osôb však naďalej čelia náročným podmienkam.
Odporúčania pre Slovensko
Pokiaľ ide o odporúčania uvedené v Správe o právnom štáte za rok 2022, Slovensko celkovo:
• ešte nedosiahlo žiadny pokrok pri zabezpečovaní toho, aby sa na členov súdnej rady vzťahovali dostatočné záruky nezávislosti, pokiaľ ide o ich odvolanie, s prihliadnutím na európske normy týkajúce sa nezávislosti súdnych rád,
• nedosiahlo žiadny pokrok pri zabezpečovaní toho, aby boli zavedené a riadne dodržiavané dostatočné záruky pre prípady, keď sudcovia musia niesť trestnoprávnu zodpovednosť za trestný čin „ohýbania práva“ v súvislosti so svojimi súdnymi rozhodnutiami,
• dosiahlo určitý pokrok smerom k posilneniu právnych predpisov o konfliktoch záujmov a majetkových priznaniacha nedosiahlo žiadny pokrok pri predkladaní návrhov na reguláciu lobingu,
• nedosiahlo žiadny pokrok pri zlepšovaní koordinácie medzi jednotlivými orgánmi presadzovania práva a dosiahlo určitý pokrok pri zabezpečovaní objektívnosti rozhodnutí prokuratúry, napríklad aj tak, že sa pokračuje v presadzovaní legislatívnych zmien, ktorými sa obmedzí právomoc generálneho prokurátora rušiť rozhodnutia prokuratúry, s cieľom podporiť dosiahnutie presvedčivých výsledkov v prípadoch korupcie na vysokých miestach,
• dosiahlo určitý pokrok pri napredovaní v procese vytvárania legislatívnych a iných záruk v záujme zlepšenia fyzickej bezpečnosti a pracovného prostredia novinárov vrátane reformy zákona o ohováraní, s prihliadnutím na európske normy v oblasti ochrany novinárov,
• dosiahlo určitý pokrok pri posilňovaní pravidiel a mechanizmov na podporu nezávislého riadenia a redakčnej nezávislosti verejnoprávnych médií s prihliadnutím na európske normy týkajúce sa verejnoprávnych médií. V tomto kontexte sa Slovensku pripomínajú záväzky, ktoré v súvislostis určitými aspektmi justičného systému prijalo v rámci národného plánu obnovy a odolnosti, a navyše sa mu odporúča, aby:
• zaviedlo opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa na členov súdnej rady – a to najmä na tých, ktorých nezvolili sudcovia – vzťahovali dostatočné záruky nezávislosti, pokiaľ ide o ich odvolanie, s prihliadnutím na európske normy týkajúce sa nezávislosti súdnych rád,
• zabezpečilo, že budú zavedené a riadne dodržiavané dostatočné záruky pre prípady, keď sudcovia musia niesť trestnoprávnu zodpovednosť za trestný čin „ohýbania práva“ v súvislosti so svojimi súdnymi rozhodnutiami,
• predložilo návrhy na reguláciu lobingu a posilnenie právnych predpisov o konfliktoch záujmov a majetkových priznaniach,
• prijalo opatrenia na zlepšenie koordinácie medzi jednotlivými orgánmi presadzovania práva a zabezpečilo objektívnosť rozhodnutí prokuratúry, napríklad aj tak, že sa bude pokračovať v presadzovaní legislatívnych zmien, ktorými sa obmedzí právomoc generálneho prokurátora rušiť rozhodnutia prokuratúry, s cieľom podporiť dosiahnutie presvedčivých výsledkov v prípadoch korupcie na vysokých miestach,
• pokročilo v procese vytvárania legislatívnych a iných záruk v záujme zlepšenia fyzickej bezpečnosti a pracovného prostredia novinárov vrátane reformy zákona o ohováraní, s prihliadnutím na európske normy v oblasti ochrany novinárov,
• pokračovalo v procese posilňovania pravidiel a mechanizmov na podporu nezávislého riadenia a redakčnej nezávislosti verejnoprávnych médií s prihliadnutím na európske normy týkajúce sa verejnoprávnych médií,
• zabezpečilo účinné verejné konzultácie v procese tvorby právnych predpisov a zapojenie zainteresovaných strán do tohto procesu.
Ďalšie kroky
Komisia teraz vyzýva Európsky parlament a Radu, aby na základe tejto správy pokračovali vo všeobecnej rozprave a rozprave o jednotlivých krajinách, pričom príslušné odporúčania zároveň využijú na ďalšie preskúmanie ich konkrétneho vykonávania. Vyzýva aj národné parlamenty, občiansku spoločnosť a ďalšie kľúčové zainteresované strany a aktérov, aby pokračovali vo vnútroštátnom dialógu o právnom štáte, a to aj na európskej úrovni, pričom sa vo väčšej miere majú zapojiť samotní občania. Komisia napokon vyzýva členské štáty, aby sa účinne zaoberali problémami uvedenými v tejto správe, a je pripravená pomáhať im pri vykonávaní odporúčaní.
Súvislosti
Právny štát má zásadný význam pre všetkých občanov a podniky v EÚ, pretože je predpokladom pre rešpektovanie ďalších hodnôt, zaručuje dodržiavanie základných práv v súlade so základnými demokratickými hodnotami, zabezpečuje uplatňovanie práva EÚ a podporuje podnikateľské prostredie priaznivé pre investície. Je neoddeliteľnou súčasťou samotnej identity Európskej únie.
Výročná správa o právnom štáte je výsledkom intenzívneho dialógu s vnútroštátnymi orgánmi a zainteresovanými stranami a na základe rovnakej objektívnej a transparentnej metodiky hodnotí všetky členské štáty, pričom v každej krajine skúma ten istý súbor aspektov. Kvalitatívne posúdenie, ktoré vykonala Komisia, sa zameriava na významný vývoj, ku ktorému došlo od prijatia tretej výročnej správy o právnom štáte v júli 2022, pričom zostáva primerané vývoju.
Správa je ústredným prvkom každoročného cyklu posudzovania právneho štátu. Tento každoročný mechanizmus má preventívnu povahu – slúži na podporu právneho štátu a má za cieľ predchádzať vzniku, resp. prehlbovaniu problémov. Ide o samostatný prvok, ktorý netvorí súčasť ostatných nástrojov EÚ na podporu právneho štátu, pričom dopĺňa, no nenahrádza, mechanizmy založené na Zmluve, ktoré EÚ umožňujú reagovať na závažnejšie problémy týkajúce sa problematiky právneho štátu v členských štátoch. K takýmto nástrojom patria konania o porušení povinnosti a postup na ochranu základných hodnôt Únie podľa článku 7 Zmluvy o Európskej únii.
Štvrté vydanie správy vychádza z významného kroku, ktorý bol prijatý v minuloročnej správe, keď boli do nej po prvýkrát zahrnuté konkrétne odporúčania pre všetky členské štáty. Analýza obsahuje aj kvalitatívne posúdenie pokroku, ktorý členské štáty dosiahli pri vykonávaní odporúčaní na rok 2022, pričom sa zohľadňuje celkový kontext v členských štátoch. V závislosti od pokroku dosiahnutého v jednotlivých podčastiach každého odporúčania Komisia dokončila svoje posúdenie jednotlivých prípadov tak, že konštatovala existenciu jednej z týchto fáz vývoja: žiadny pokrok, určitý pokrok, značný pokrok a úplné vykonanie.
Odporúčania na rok 2023 vychádzajú buď z minuloročných odporúčaní, v ktorých nedošlo k žiadnemu vykonaniu alebo došlo k čiastočnému vykonaniu, alebo sa v nich riešia nové otázky. Odporúčania boli vypracované na základe posúdenia uvedeného v kapitolách týkajúcich sa jednotlivých krajín a po dialógu s členskými štátmi, pričom bola plne rešpektovaná zásada rovnakého zaobchádzania. Pri vydávaní odporúčaní Komisia venovala veľkú pozornosť tomu, aby boli zamerané na európske normy a boli v nich tieto európske normy zakotvené a aby sa zohľadňovali vnútroštátne právne systémy. Okrem toho je zabezpečená konzistentnosť a synergie s inými procesmi, ako je európsky semester, mechanizmus rozpočtovej podmienenosti a Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti. Budúce vydania správy o právnom štáte sa budú opäť zaoberať opatreniami prijatými v nadväznosti na tieto odporúčania. Odporúčania by sa mali vykladať spolu s posúdeniami v kapitolách týkajúcich sa jednotlivých krajín, v ktorých sa skúmajú osobitné obavy a ktorých cieľom je usmerniť členské štáty pri prijímaní opatrení na ich riešenie.
Výzvy identifikované v predchádzajúcich správach o právnom štáte boli v minulom roku inšpiráciou pre niekoľko nedávnych iniciatív EÚ vrátane návrhu európskeho aktu o slobode médií a balíka protikorupčných predpisov.
Podrobnosti
- Dátum uverejnenia
- 6. júla 2023
- Autor/autorka
- Zastúpenie na Slovensku