Svet sa mení závratnou rýchlosťou. Aké zručnosti potrebujeme pre 21. storočie?

Aké zručnosti a vedomosti potrebujú deti, žiaci, študenti či pracujúci v 21. storočí? Vystačíme si s tým, čo ponúka školstvo? Majú zamestnanci dostatok príležitostí na zvyšovanie svojej kvalifikácie aj popri práci?

Dáva štát potrebnú podporu ľuďom, ktorých pracovné odvetvie pomaly stráca dych? Nahradia nás roboti a umelá inteligencia? Ako zmeniť celoživotné vzdelávanie, aby reflektovalo trendy a nástrahy 21. storočia? A akým prekážkam čelíme?

Zapojte sa do ďalšej diskusie a nájdime spoločné riešenia pokým nebude neskoro! Hlasujte aspoň za sedem komentárov a uvidíte, ktorá názorová skupina je vám bližšia.

Prečo sa pýtame?

Naše vzdelanie a zamestnanie do veľkej miery určuje kým sme, naše záľuby a čas. Ukazuje sa, že zásadné a väčšmi dynamické spoločenské, ekonomické a environmentálne zmeny posledných dekád vyžadujú nový prístup ku vzdelávaniu na všetkých jeho úrovniach.

Dramatický nárast digitalizácie a jej presah do všetkých oblastí života, globalizácia spoločenských aj pracovných vzťahov, či významné zmeny v životnom prostredí si vyžadujú, aby boli dostatočne odzrkadľované vo viacerých úrovniach. Od štátneho vzdelávania až po jednotlivcov.

V odbornej verejnosti už dekádu panuje všeobecná zhoda, že vzdelávanie naprieč všetkými stupňami je už nedostatočné, zastarané a nevie pre žiakov, študentov či zamestnancov vytvoriť predpoklady pre ich ďalší rozvoj a plnohodnotný život.

Osvojujeme si zručnosti či len prijímame vedomosti?

Odborníci uznávajú, že vzdelávanie musí reflektovať globálne zmeny a trendy. Znalosť a získavanie izolovaných informácií a rozvoj vedomostí z jednotlivých predmetov už v 21. storočí stačiť nebude. Aktuálne si spoločenské zmeny jednoznačne vyžadujú najmä väčšiu ukotvenosť získaných vedomostí v širších súvislostiach a ich vzťah k životným zručnostiam a skúsenostiam.

Učitelia od základných škôl po univerzity, ako aj zamestnávatelia považujú za najväčší nedostatok najmä nízku schopnosť učiť sa v súvislostiach, kriticky a analyticky myslieť.

Rýchlo sa meniaci trh práce a pravdepodobnosť zmeny povolania počas aktívneho života vytvára tiež tlak na otvorenosť k zmene, motiváciu k učeniu sa a k práci, osvojovanie si rôznych stratégií učenia sa, či zvládanie záťažových situácií. Zmena charakteru práce si už aj v súčasnosti vyžaduje prípravu na schopnosť pracovať v tíme a diskutovať.

Rozvíjame si kritické myslenie?

Či už ide o žiaka alebo o mladého človeka, ktorý už pracuje, vyžadované zručnosti sú v zásade podobné. Učitelia aj zamestnávatelia budú čoraz častejšie musieť tlačiť na rozvíjanie viacerých schopností.

Základnými oblasťami gramotnosti sa rozumejú jazyková a komunikačná gramotnosť, matematická gramotnosť, prírodovedná, technická, digitálna, spoločensko-vedná a občianska gramotnosť, tiež finančná, estetická a pohybová gramotnosť.

Tieto gramotnosti, resp. spôsobilosti však majú byť zároveň kombinované a paralelne rozvíjané aj so sociálno-psychologickými schopnosťami - zodpovedným a etickým konaním, kritickým myslením, tvorivosťou a iniciatívnosťou a schopnosťou spolupracovať.

Komplexný rozvoj týchto schopností je dôležitý aj preto, že prichádzajúce zmeny v spoločnosti budú klásť zvýšený tlak na flexibilitu pri častejších zmenách v pracovnom zaradení a s ním súvisiacimi zručnosťami.

Vzhľadom na neustály technologický a vedecký pokrok, či okamžitú dostupnosť informácií, by sa podľa odborníkov mali do centra pozornosti dostávať jednoznačne také oblasti rozvoja osobnosti, akými sú analytické a kritické myslenie, či vnímanie súvislostí.

Sme ešte schopní sa učiť alebo už všetko vieme?

Vzhľadom na meniaci sa trh práce a pravdepodobnosť zmeny práce počas aktívneho života je potrebné neustále rozvíjať aj schopnosť učiť sa, motiváciu k učeniu sa a k práci, zvládanie záťažových situácií či rozvoj hodnotiacich procesov. Zmena charakteru práce si už aj v súčasnosti vyžaduje schopnosť pracovať v tíme, diskutovať a obhajovať problémy.

Tieto nároky potvrdzujú aj zamestnávatelia. Zamestnanci (nízko, stredne aj vysokokvalifikovaní) spĺňajú tieto očakávania zamestnávateľov len čiastočne, pričom tie oblasti, ktoré sú žiadané najviac, spĺňajú najmenej.

Potvrdzujú, že práve formálne vzdelanie, ktoré z ich pohľadu zohráva najmenšiu rolu pri prijímaní do práce, spĺňa najväčší podiel záujemcov. Najmenej ich však spĺňa tieto schopnosti - motivácia k učeniu sa, motivácia k práci, a napokon dôležitú schopnosť učiť sa.

Podľa vysokoškolských učiteľov a zamestnávateľov nemajú uchádzači o štúdium či prácu rozvinutú motiváciu k učeniu sa k práci, chýba im aj schopnosť učiť sa v súvislostiach, vyjadrovať svoje myšlienky písomne a diskutovať.

Aj keď je tieto schopnosti v postupujúcim vekom čoraz náročnejšie nadobudnúť, dynamicky sa meniaca štruktúra priemyslu a s ním aj pracovný trh si niekedy vyžadujú zmenu kvalifikácie. Ako však upozornili aj zamestnávatelia, aj s novou kvalifikáciou budú stále od zamestnancov vyžadovať schopnosť a motiváciu sa učiť.

Čo si myslíte vy?

Aké zručnosti a schopnosti budú najdôležitejšie pre náš spoločenský rast a osobnostný vývoj v 21. storočí? Kto by nás mal k týmto znalostiam viesť? Školstvo? Zamestnávatelia? Či je to len v našich rukách? A akým prekážkam čelíme?

Zapojte sa do diskusie a vyjadrite svoj názor.