Takmer tri štvrtiny Slovákov sú spokojné s členstvom Slovenska v EÚ

Na základe dát zozbieraných v prvej polovici februára, ešte pred vypuknutím vojny na Ukrajine, vníma približne tretina (35 %) obyvateľov Slovenska Európsku úniu pozitívne a k negatívnemu vnímaniu sa priklonilo 26 % opýtaných. Podľa aktualizovaných údajov zozbieraných v apríli 2022, teda už počas trvania vojenského konfliktu na Ukrajine, pozitívne vnímanie EÚ vzrástlo na 42%, pričom neutrálne vníma Úniu 30% opýtaných a negatívne 27%.  

 

S členstvom Slovenska v Európskej únii je spokojných 72% opýtaných 

Výraznú podporu slovenského obyvateľstva  má väčšina spoločných európskych politík. Najviac podporujú voľný pohyb občanov EÚ (88 %), zaistenie toho, aby každá nová obchodná dohoda, ktorú uzavrie EÚ, mala najvyššie štandardy ochrany klímy, životného prostredia a práce (80 % SK aj EÚ), hospodársku a menovú úniu s jednotnou menou (78 % SK, 69 % EÚ), či posilnenie vonkajších hraníc EÚ väčším počtom príslušníkov európskej pohraničnej a pobrežnej stráže (79 % SK, 71 % EÚ). Takmer každý druhý občan (47 %) je dlhodobo spokojný s fungovaním demokracie v EÚ a Únii dôveruje 43 % respondentov zo Slovenska. Rovnaké percento prejavuje dôveru Európskej komisii. 

Z národných inštitúcií respondenti prejavujú dlhodobo najvyššiu dôveru armáde (54 %), zatiaľ čo policajnému zboru dôveruje necelá polovica občanov Slovenska (46 %). Dôvera obyvateľov Slovenska v políciu je oproti európskemu priemeru EÚ (70 %) na veľmi nízkej úrovni. Po výraznom prepade dôvery v súdy v roku 2019 je možné pozorovať síce pomalý, ale kontinuálny nárast dôvery v slovenské súdnictvo, ktorá je momentálne na úrovni 31 %. Vo všetkých susedných krajinách je aktuálne vyššia miera dôvery voči vlastnej vláde ako na Slovensku, kde jej dôveruje 22 % opýtaných. Podobne je na tom aj Národná rada SR, ktorej dôveruje 23 %. Dôvera v túto inštitúciu je na Slovensku dlhodobo pod priemerom EÚ27 (36 %) a je podstatne nižšia ako dôvera, ktorú slovenskí respondenti prejavujú Európskemu parlamentu (43 %).  

Dôvera v európske orgány vo všeobecnosti súvisí s deklarovanou znalosťou fungovania EÚ, čo znamená, že ľudia, ktorí tvrdia, že vedia ako EÚ funguje, prípadne sa cítia byť informovaní o európskych otázkach, vykazujú obvykle vyššiu mieru dôvery k jej inštitúciám. Na Slovensku si 56 % respondentov myslí, že obyvatelia nie sú dostatočne informovaní o európskych záležitostiach. Mieru vlastnej subjektívnej informovanosti o európskych záležitostiach vnímajú ľudia na Slovensku kritickejšie, ako celkovú mieru informovanosti ľudí na Slovensku a až 57 %, že sami nemajú dostatok informácií. Za najdôveryhodnejší zdroj informácií pritom považujú najmä televíziu a rozhlas (51 %), písanú tlač (41 %) a internet (40 %). Dôvera v sociálne siete mierne vzrástla, no dôveruje im len 26 % opýtaných. Môže k tomu prispievať aj fakt, že až 77 % slovenských respondentov sa stretáva s informáciami, o ktorých si myslia, že skresľujú realitu alebo sú nepravdivé. Takmer dve tretiny (64 %) sú presvedčené, že takéto správy vedia ľahko identifikovať. 

Slovákov najviac trápia rastúce ceny, zdravie a ekonomická situácia  

Slováci vnímajú súčasné problémy na Slovensku negatívnejšie ako obyvatelia v ostatných krajinách Európskej únie. Za najzásadnejšie problémy považujú rastúce ceny, zdravie a ekonomickú situáciu v krajine. Naopak, obavy zo zmien životného prostredia pociťuje len 7 % respondentov zo Slovenska (16 % EÚ). Vyplýva to z aktuálnych výsledkov národnej správy Štandardného Eurobarometra 96. Obyvatelia Slovenska vnímajú aktuálnu situáciu v krajine výrazne negatívne. V čase prieskumu hodnotili situáciu na Slovensku ako zlú až tri štvrtiny obyvateľov (74%).  

Viac ako polovica Slovákov (56 %) uviedla, že za najväčší problém považujú rastúce ceny, infláciu a náklady na život. Za najvážnejší problém to považujú všetky krajiny EÚ27, no v porovnaní so Slovenskom ho menovalo len 41 % opýtaných Európanov. Zdravie je druhou oblasťou, ktorú až tretina Slovákov vníma ako problematickú. Čo sa týka zvládania pandémie COVID-19, relatívnu spokojnosť s opatreniami vyjadrilo 47 % respondentov zo Slovenska. Na pomyselnom treťom mieste sa umiestnila ekonomická situácia na Slovensku, ktorú vybralo 28 % obyvateľov Slovenska. Ekonomický dopad pandémie obyvatelia Slovenska vnímali už na prelome rokov 2020-2021, kedy ekonomickú situáciu na Slovensku hodnotilo ako zlú až 82 % jeho obyvateľov. Aktuálne hodnotia ekonomickú situáciu ako zlú približne tri štvrtiny (76 %) obyvateľov Slovenska. Až 93 % respondentov zo Slovenska (EÚ 89 %) vníma vážne hospodárske dôsledky pandémie koronavírusu a dve tretiny opýtaných (65 %) pociťujú aj vážne dôsledky pre osobné financie. Takmer polovica (49 %) slovenských respondentov považuje plán obnovy a odolnosti za efektívny nástroj na podporu hospodárstva po pandémii. Dôvera v jeho účinnosť však na Slovensku mierne klesla (53 % EB95, 58 % EB94 a EB93). 

Niektoré z vyjadrení hostí dnešnej tlačovej konferencie pod názvom EÚ v očiach Slovákov a Sloveniek:

Oľga Gyárfášová, sociologička 

Čo možno na Slovensku chýba, je celkové kontextuálne chápanie toho, čo vlastne členstvo v EÚ znamená. Nie sú to len materiálne výhody, ale má to aj hlbší hodnotový zmysel. Je to dôležitá kotva našej civilizačnej príslušnosti.     

EÚ viac nedôverujeme, ako dôverujeme, no nechceme z nej odísť. Členstvo v EÚ nám prináša rôzne výhody.

Ľudia majú pocit, že Bruselu je priveľa, že nám veľa predpisuje, rozkazuje, kontroluje, vymáha, ale na druhej strane chcú, aby EÚ mala ešte viac právomocí, aby nám ešte viac pomohla (vyplynulo to aj z Konferencie o budúcnosti Európy). Akoby v EÚ videli akýsi záchranný mechanizmus aj voči nedostatkom na národnej úrovni.

Stále ešte u značnej časti ľudí na Slovensku prevláda pocit, že sme v EÚ občanmi druhej kategórie. Na druhej strane, keď môžeme a máme byť európskymi občanmi, ktorými aj sme, tak vtedy zostaneme sedieť doma. Je tu  nepochopenie demokratického občianstva.

Žijeme vo veľmi polarizovanej spoločnosti. Akákoľvek téma vie rozdeliť spoločnosť na dve protikladné skupiny.

Martin Slosiarik, sociológ a šéf agentúry Focus  

Medzi polarizovanými skupinami v našej spoločnosti nedochádza ku vzájomnej komunikácii, čo je je dosť veľké riziko pre budúcnosť krajiny. 

Európska únia má veľa chýb, ktoré vnímajú aj obyvatelia Slovenska a častokrát jej preto aj vyjadrujú svoju nedôveru, ale to sa nedá automaticky spájať s tým, že chcú dnes z Únie vystúpiť. Treba ľuďom ukazovať silu EÚ a prečo je dobré, že je Slovensko členom tohto exkluzívneho európskeho klubu. 

Michal Vašečka, sociológ 

Slovensko, ako pôvodne agrárna krajina, sa modernizovalo extrémnou rýchlosťou, čo malo vplyv na formovanie verejnej mienky a súčasný stav spoločenského vedomia na Slovensku. V iných krajinách prebiehala modernizácia podstatne pomalšie. 

Zrejme by tvorcovia verejných politík na Slovensku mali oveľa viac reflektovať to, že Slovensko je viacrýchlostné. Netreba sa to hanbiť povedať. Rôzne regióny potrebujú svoje riešenia, musia byť lokálne, nie spriemerované pre celé Slovensko, s ktorými potom nesúhlasí nikto.

Potrebujeme do spoločnosti vrátiť normatívny systém, ktorý funguje. Ľudia potrebujú mať pocit, že sa oplatí dodržiavať pravidlá hry, za čo budú nielen odmenení, ale aj nebudú potrestaní výsmechom ich okolia. V momente, keď sa do spoločnosti vráti presvedčenie, že normatívny systém funguje, tak sa zvýši dôvera verejnosti. Politika môže tomuto procesu veľmi napomôcť. 

Prieskum verejnej mienky Eurobarometer sa v členských krajinách Európskej únie organizuje od roku 1973. Dvakrát ročne sa realizuje tzv. štandardný Eurobarometer, ktorý sa týka širokého spektra otázok súvisiacich s európskou integráciou, domácou politikou a analyzuje názory Európanov aj na iné spoločenské témy. V 27 členských a piatich kandidátskych krajinách bolo v januári a februári 2022 oslovených 26 696 respondentov starších ako 15 rokov.