Uvádzame na pravú mieru: Brusel môže za nízke platy na Slovensku

MÝTUS: Brusel môže za nízke platy na Slovensku. V EÚ už sme v EÚ 20 rokov, ale krajiny západnej Európy sme stále nedobehli.   

FAKTY: EÚ nemá kompetencie priamo ovplyvňovať výšku platov a dôchodkov v členských krajinách. Od vstupu Slovenska do EÚ sa však minimálna aj priemerná mzda niekoľkonásobne zvýšili. Platy a dôchodky závisia od ekonomiky štátu. Rozdiely platoch medzi rôznymi krajinami sú spôsobené rôznymi faktormi, ako je úroveň hospodárskej konkurencieschopnosti (ak je krajina konkurencieschopnejšia a jej ekonomika silnejšia, môže to mať vplyv na výšku miezd v porovnaní s menej konkurencieschopnou krajinou), produktivita práce, úroveň vzdelania, zručnosti a skúsenosti pracovníkov či stav trhu práce (nedostatok kvalifikovaných pracovníkov v určitom odvetví môže viesť k vyšším mzdám v tomto odvetví). Vnútropolitické rozhodnutia týkajúce sa daňového systému či systému sociálneho zabezpečenia tiež ovplyvňujú výsku platov. Všetky tieto faktory sú prepojené a  ovplyvňujú platové rozdiely, či pracovné podmienky v jednotlivých krajinách. Slovenská republika napríklad tiež nedokáže zabezpečiť rovnaké platy naprieč regiónmi Slovenska, predstavme si teda, aké náročné musí byť dosiahnuť rovnaké platy v celej EÚ.  

EÚ sa snaží zvyšovať životnú úroveň občanov prostredníctvom hospodárskeho rastu v celej Únii využívaním eurofondov a iných finančných zdrojov určených pre členské štáty.  Slovensko je od svojho vstupu do EÚ čistým prijímateľom týchto prostriedkov, teda prijíma viac peňazí z rozpočtu EÚ, než do neho prispieva. V rokoch 2004 až 2022 dostalo Slovensko viac ako 36 miliárd z európskeho rozpočtu. Ak k tomu pridáme Plán obnovy a odolnosti, táto suma sa zvýši na 38 miliárd eur. Štatistiky Ministerstva financií SR potvrdzujú, že Slovensko v rokoch 2004 do 2020 vždy získalo viac peňazí z rozpočtu EÚ, než doňho prispelo (https://www.mfsr.sk/sk/medzinarodne-vztahy/europske-zalezitosti/rozpocet-europskej-unie/prijmy-z-rozpoctu-eu/prijmy-z-rozpoctu-eu.html). N.B. Plán obnovy a odolnosti  umožňuje členským štátom čerpať úvery a granty na podporu reforiem a investícií v oblastiach ako vzdelávanie, zdravotníctvo, efektívny štát, digitalizácia, veda, výskum a inovácie.  

MÝTUS: Členstvo v EÚ Slovensku nič neprinieslo.  

FAKTY: Byť členským štátom Európskej únie prináša obyvateľom Slovenska mnoho príležitostí a výhod. Hoci Slovensko za posledných 20 rokov celkom nedobehlo krajiny západnej Európy, ide o dlhodobý proces. Nemožno však poprieť, že za toto obdobie  na Slovensku výrazne zlepšila životná úroveň, zvýšila sa minimálna mzda, Slovensko patrí medzi najrýchlejšie rastúce ekonomiky, získava eurofondy a nezamestnanosť sa znížila z rekordne vysokej úrovne pred vstupom do EÚ Slovenskí občania získali prístup na pracovný a obchodný trh EÚ.  

Od vstupu Slovenska do EÚ prispeli európske investície k významnému zlepšeniu hospodárstva krajiny a tvorili veľkú časť verejných investícií v krajine (80 %). Naše členstvo v EÚ prispieva k HDP viac ako 15 %, čo podľa štúdie Národnej banky Slovenska predstavuje dodatočný príjem 4000 eur na obyvateľa v priebehu piatich rokov:(https://nbs.sk/aktuality/ekonomicke-prinosy-clenstva-slovenska-v-eu-analyticka-studia/). Čísla však neodrážajú nemateriálne výhody členstva, ako výhody jednotného trhu, voľný pohyb osôb,  tovarov a služieb a mnohé iné príležitosti.