Vieme využiť príležitosti?

Pred pár dňami uplynulo 13 rokov od nášho vstupu do Európskej únie. Hoci v posledných rokoch sa musela Európa vyrovnávať aj s následkami hospodárskej a utečeneckej krízy, zachraňovaním Grécka, útokmi teroristov v našich metropolách či rozhodnutím britských voličov o vystúpení z Únie, pre Slovensko to boli najmä dobré časy. Komentár Dušana Chreneka

Za toto pomerne krátke obdobie sa nám podarilo ekonomicky výrazne posilniť. Hrubý domáci produkt na obyvateľa narástol z 57 percent priemeru EÚ na dnešných 77 percent a životná úroveň citeľne stúpla. Veľká časť populácie pocítila aj ďalšie výhody nášho členstva. Od podnikania a nakupovania na spoločnom európskom trhu bez obmedzení, cez slobodné cestovanie, štúdium a prácu v krajinách EÚ a spotrebiteľské práva, až po európske investície do zlepšovania kvality prostredia v ktorom žijeme.

Silnejšie Slovensko

Ani Európska únia a 13 rokov členstva v nej samozrejme nedokážu vyriešiť všetky problémy. Keď naše nemocnice nakúpia vďaka podpore z eurofondov moderné diagnostické prístroje, liečbe pacientov to isto prospeje, avšak vážne problémy v zdravotníctve tým nevymiznú. Podobne si ani renováciou škôl, novým vybavením či univerzitnými vedeckými parkami automaticky nezaručíme podstatne vyššiu úroveň vzdelávacieho procesu. 

Do spoločného európskeho projektu by sme nemali vkladať nereálne očakávania a potom ho za ich nesplnenie kritizovať. Väčšina práce bude vždy najmä na  národnej úrovni. V čom nám však EÚ môže pomáhať aj naďalej je poskytovanie priestoru pre spoluprácu a účinnejšie spoločné riešenia, získavanie skúsenosti od iných, ako i financovanie ďalšieho rozvoja. 

Slovensko doteraz vždy dobre využilo európske príležitosti. Kvôli vstupu do EÚ sa výrazne zmenilo, posilnilo demokratické inštitúcie, zreformovalo hospodárstvo a zlepšilo fungovanie administratívy. Nebolo to vždy ľahké, krajine to však významne prospelo. Postupne sme tak získali nielen silnejší hlas vo svete a prístup na jednotný európsky trh, ale stali sme sa i súčasťou eurozóny a Schengenského priestoru bez hraníc.

Spoločné riešenia

Práve tieto dva najsilnejšie symboly EÚ – euro a voľný pohyb osôb – boli v posledných rokoch kvôli finančnej a migračnej kríze spochybňované. Pád jedného i druhého by pritom veľmi negatívne pocítila aj slovenská ekonomika.

Aj tu sa našťastie ukázalo, že ak európske krajiny postupujú spoločne, dokážu prekonať aj obrovské problémy. Dnes už máme za sebou niekoľko rokov hospodárskeho rastu, a euro, aj napriek prorokom úpadku, všetky ohrozenia ustálo.

Aj dnes sa ešte nájdu politici, ktorí budúcnosť eura spochybňujú, do predpovedí o jeho blízkom konci sa však už nepúšťajú ani oni. Z krízy, ktorou si eurozóna prešla, sme vyšli posilnení. Opatrenia na záchranu eurozóny priniesli historicky najnižšie úrokové miery pre štát i domácnosti a ušetrili nám stámilióny eur. Prispeli aj k ozdraveniu verejných financií a priniesli nové investičné príležitosti.

Značné napätie priniesla do Európy aj utečenecká kríza. Na povrch sa dostali aj tienistejšie stránky európskych národov a ich spory o podobu vzájomnej solidarity. Aj tu sa však veci hýbu postupne dopredu a nachádzame spoločné riešenia pre bezpečnejšiu Európu. Spomeniem napríklad zriadenie Európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, ktorá začala fungovať práve počas nášho predsedníctva v Rade EÚ a ktorá dnes už pomáha lepšie chrániť európske hranice.  

Aj tieto problémy a hľadanie ich riešení potvrdili, že EÚ bola vždy predovšetkým o odstraňovaní prekážok, vytváraní nových príležitostí a dôslednej ochrane našich obyvateľov.

Nepremrhať podporu

Európska únia však nie je len o eure či voľnom pohybe, ale prináša nám aj množstvo ďalších praktických výhod akými sú bezvízový styk s väčšinou krajín sveta, európsky zdravotný preukaz či volanie za rovnaké ceny v celej Únii. Zabúdať pritom nemožno ani na presadzovanie opatrení na ochranu ľudských práv, životného postrieda či práv spotrebiteľov.

Špecifickou oblasťou sú eurofondy. Lepšie, ako kričať, že nám tu eurofondy dokonca splodili korupciu, bude sústrediť sa na ich čo najlepšie využitie. Len do roku 2015 k nám z európskeho rozpočtu prišlo už o 12,1 miliardy eur viac, ako sme doň prispeli, ďalších 15,3 miliardy eur môže Slovensko využiť v aktuálnom období.

Značná časť peňazí je určená aj pre podnikateľov. Nie sú to len granty, ale aj zvýhodnené úvery pri rozbehu podnikov alebo ich ukotvení na zahraničných trhoch. Ďalšie programy sú zamerané aj na podporu vedcov, kreatívnych pracovníkov, študentov či na spoluprácu miest a obcí.

Európska únia, ako projekt, ktorý priniesol do Európy 70 rokov mieru, je po sérii kríz oslabená. To, akým smerom sa bude ďalej uberať, záleží aj na nás. Musíme si ujasniť, či sa chceme sústrediť iba na udržanie doterajších výhod alebo sa niektorých dokonca dobrovoľne vzdať, alebo sa budeme podieľať na vytváraní priestoru pre ďalšiu spoluprácu a synergiu. Život na Slovensku sa členstvom v Európskej únii zaiste nestal ružový. Ak ale niekto výhody členstva naplno pocítil, obyvatelia Slovenska boli medzi nimi.  

Dušan Chrenek, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku

Článok bol zverejnený v denníku Hospodárske noviny 9. mája 2017.