Rovnosť šancí pre obe pohlavia sa nám celkom nepodarilo dosiahnuť ani 111 rokov od veľkého štrajku newyorských krajčírok za ich práva, ktorý sa stal základom pre každoročné oslavy Medzinárodného dňa žien. Komentár Ladislava Mika
Príbeh talianskej profesorky Sofie Corradiovej pozná na Slovensku zrejme málokto. Aj ona však stojí za zrodom vzdelávacieho európskeho programu, vďaka ktorému mohlo v Európskej únii získať aj zahraničné vzdelanie už viac ako deväť miliónov študentov, učňov a dobrovoľníkov, vrátane vyše stotisíc Sloveniek a Slovákov.
Všetko sa začalo koncom päťdesiatych rokov, kedy sa 20-ročnej talianskej študentke podarilo vybaviť pobyt na prestížnej americkej Kolumbijskej univerzite, kde dokončila štúdium práva. Po návrate domov jej však materská škola titul odmietla uznať a posledný ročník musela v Ríme na vlastné náklady opakovať. Táto skúsenosť ju viedla k dlhoročnej snahe presadiť systém výmenných študijných pobytov, ktoré sa napokon v roku 1987 naozaj rozbehli a dnes ich poznáme ako program Erasmus+.
Sklenený strop
Aj tento silný príbeh zaradila Európska komisia pri príležitosti dnešného MDŽ do seriálu o ženách, ktoré pomohli formovať Európu. Okrem nej sa v seriáli, ktorý môžete nájsť na sociálnych sieťach aj pod hastagom #EUWomen, môžete zoznámiť aj s príbehmi ďalších mimoriadnych žien. Napríklad právničky a političky Simone Veil, ktorá prežila Osvienčim, neskôr bojovala za práva žien ako francúzska ministerka zdravotníctva a v roku 1979 sa stala prvou ženskou predsedníčkou Európskeho parlamentu.
Aj vďaka jej príkladu sa v europarlamente presadzuje čoraz viac žien a dnes ich podiel presahuje 36%. Tretinu tvoria ženy aj v Európskej komisii. Práve dnes, počas Medzinárodného dňa žien, si však musíme povedať, že s týmto stavom stále nemôžeme byť celkom spokojní.
Na Slovensku je situácia ešte o čosi horšia. Kým po sérii vlaňajších výmen dnes v našej vláde sedí tiež tretina žien, v parlamentne je ich iba 20 percent. Ako ukazuje najnovšia správa európskeho štatistického úradu Eurostat, optimálna nie je situácia ani v súkromnej sfére. Podiel žien v manažérskych pozíciách dosahuje u nás 40 percent, v predstavenstvách najväčších spoločností je to však iba necelá štvrtina.
Dva mesiace zadarmo
Problémom zostávajú aj nižšia zamestnanosť žien a platové rozdiely. Hoci situácia sa pomaly zlepšuje, ženy v EÚ stále zarábajú v priemere o 16 percent menej než muži, pričom na Slovensku je tento rozdiel ešte o čosi vyšší. Prirovnať sa to dá k tomu, akoby slovenské ženy oproti mužom pracovali prvé dva mesiace v roku zadarmo a začali dostávať svoj plat až v marci. Aj z tohto dôvodu sú ženy ohrozenejšie chudobou.
Európska komisia preto témam rodovej rovnosti venuje veľkú pozornosť a prichádza s množstvom iniciatív od vytvárania rovnakých podmienok na pracoviskách pre obe pohlavia, cez podporu flexibilného pracovného času, až po zvyšovanie kapacít v jasliach a škôlkach. Výsledky týchto opatrení sa už postupne prejavujú.
Niečo však máme v rukách hneď aj my sami. Už 25. mája si napríklad budeme voliť na Slovensku nových zástupcov do Európskeho parlamentu. Čo myslíte, bude aj po májových voľbách pomer slovenských poslankýň a poslancov v europarlamente jedna ku trom?
Ladislav Miko, Vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku
Tento komentár bol zverejnený na webovej stránke www.cas.sk 8. marca 2019.
Podrobnosti
- Dátum uverejnenia
- 8. marca 2019