Férové demokratické debaty a predvolebné kampane spolu s rovnými a slobodnými voľbami vo všetkých štátoch EÚ sú jadrom demokracie - základnej hodnoty Európskej únie.
Únia sa spustením nového Akčného plánu pre európsku demokraciu snaží o novú vlnu demokratizácie, podporujúc hlavne slobodné voľby, ktoré sú čím ďalej, tým viac digitalizované. Aj preto narastá dôležitosť dodržiavania demokratických zásad v online priestore.
Pri otázkach Eurobarometra ohľadom volieb a sociálnych sietí a médií si až 88 % opýtaných Slovákov myslí, že pravidlá, ktoré sú v predvolebnom období uplatňované v médiách, by mali byť rovnako uplatňované aj na sociálnych sieťach. Patria sem napríklad predvolebné moratórium, zabezpečenie rovnakého času na kampaň pre všetkých kandidátov alebo prísne pravidlá financovania kampaní. 72 % respondentov zo Slovenska sa domnieva, že pri používaní internetu sú vystavení dezinformáciám. Iba každý piaty opýtaný Slovák (21 %) si naopak myslí, že sa na internete s dezinformáciami nestretáva. Podobne sme na tom aj pri otázke či sa používatelia na internete stretávajú s rozporuplným obsahom (obsah, ktorého cieľom je rozdeliť spoločnosť pri konkrétnych otázkach). Aj tu sa Slovensko umiestnilo v prvej desiatke európskych štátov a s takýmto obsahom sa stretlo 61 % opýtaných. Podobný počet respondentov - 60 % zo Slovenska - odpovedalo, že sa na internete stretli s obsahom, pri ktorom nie je možné jednoznačne rozlíšiť či sa jedná o politickú reklamu alebo nie. Celkovo len 37 % opýtaných Európanov vnímalo takýto rozporuplný politický obsah na internete. Navyše, používatelia internetu na Slovensku potvrdili, že boli svedkami osobného zastrašovania politikov prostredníctvom vyhrážok alebo nenávistných správ. Len 24 % európskych respondentov sa stretlo s podobnými nenávistnými prejavmi na internete. Slovensko sa v tejto otázke umiestnilo na druhom mieste hneď za Estónskom.
Podľa špeciálneho prieskumu Eurobarometra je väčšina Európanov znepokojená štyrmi možnými druhmi volebných zásahov, a to pri hlasovaní online aj offline. 57 % opýtaných sa obáva manipulácie volieb prostredníctvom kybernetických útokov. Takýchto zásahov sa obáva aj viac ako polovica opýtaných Slovákov (56 %). Slováci sa obávajú aj zásahov zahraničných aktérov alebo zločineckých skupín, ktoré by mohli ovplyvniť voľby (58 %), manipulácie konečného výsledku volieb (58 %) či nátlaku na ľudí, aby volili konkrétnym spôsobom (58 %). Takmer polovica slovenských respondentov (47 %) je znepokojených z toho, že by sa k moci mohli dostať nespôsobilé osoby.
Prieskum sa zameriaval aj na otázku podpory hlasovania na diaľku, ktoré počas protiepidemiologických opatrení súvisiacich s ochorením Covid-19 získava čoraz väčšiu podporu. 59% európskych respondentov sa domnieva, že dostupnosť možností distančného hlasovania vo voľbách by zvýšila pravdepodobnosť, že budú voliť. Na Slovensku by hlasovanie na diaľku počas pandémie motivovalo dve tretiny respondentov (67 %). Pri zavedení elektronického hlasovania však má nadpolovičná väčšina (68 %) respondentov z EÚ aj zo Slovenska obavy najmä z ťažkostí, s ktorými sa pri takomto hlasovaní môžu stretnúť starší ľudia alebo ľudia so zdravotným postihnutím. Podobne sa slovenskí respondenti obávajú aj možných podvodov alebo kybernetických útokov pri hlasovaní cez internet (64 %) a 61 % opýtaných má pochybnosti o bezpečnosti elektronických hlasovacích lístkov.
Špeciálny prieskum Eurobarometra 507 „Demokracia v EÚ“ zorganizovalo Generálne riaditeľstvo pre spravodlivosť a spotrebiteľov Európskej komisie prostredníctvom agentúry Kantar v období od 22. októbra do 20 novembra 2020. Zúčastnilo sa ho 27 034 občanov z 27 krajín EÚ, vrátane 1 050 slovenských respondentov. Podrobné výsledky si môžete pozrieť tu.
Podrobnosti
- Dátum uverejnenia
- 8. apríla 2021