Prejsť na hlavný obsah
Zastúpenie na Slovensku
Novinový článok21. júna 2016

Vzdelávanie na Slovensku potrebuje zásadné reformy a dodatočné investície

shutterstock-58483366_0.jpg
© EU
Podľa hodnotenia Európskej komisie je systém vzdelávania na Slovensku nedostatočne nastavený na zvyšovanie hospodárskeho potenciálu krajiny. Výsledky slovenských žiakov v oblasti vzdelávania sú v medzinárodných porovnaniach podpriemerné a vykazujú zhoršujúci sa trend.  

Výkonnosť žiakov v škole je silne ovplyvnená socioekonomickým zázemím, čo významne limituje rozvoj a budúcu uplatniteľnosť detí zo znevýhodnených podmienok. Zlepšeniu študijných výsledkov bráni okrem iného aj nízka atraktivita učiteľského povolania pre nadaných mladých ľudí, ako aj nedostatočný systém prípravy a ďalšieho vzdelávania učiteľov. Slovenský vzdelávací systém navyše reaguje pomaly na potreby trhu práce, čo brzdí rast a zamestnanosť. Chýba napríklad širšie využívanie duálneho a učňovského vzdelávania ako aj profesijne zameraných bakalárskych programov. Vzhľadom na zameranie a skladbu slovenského hospodárstva vzbudzuje z dlhodobého hľadiska obavy aj nízke množstvo absolventov matematických, technických a vedných študijných odborov.

Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku v spolupráci s Európskym partnerstvom pre verejné stratégie dňa 16. mája 2016 usporiadalo seminár "Moderné vzdelávanie prispôsobené potrebám trhu práce – hudba budúcnosti?", ktorého cieľom bolo diskutovať o týchto výzvach vo vzdelávaní a o pripravovaných riešeniach do budúcna, najmä v oblasti zlepšovania študijných výsledkov žiakov, zvyšovaní atraktívnosti učiteľského povolania a prepájania systému vzdelávania s potrebami ekonomiky. Seminára sa zúčastnili zástupcovia ministerstva školstva, ako aj zástupcovia učiteľov, zamestnávateľov, akademickej obce, Národnej rady a experti Európskej komisie.

Vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Dušan Chrenek sa v súvislosti s podujatím vyjadril, že čoraz väčším problémom slovenskej ekonomiky sa stáva nedostatok kvalitných uchádzačov o zamestnanie s potrebnou kvalifikáciou a zručnosťami. „Vzdelávací systém potrebuje jasnú víziu, ktorá bude v súlade so strategickým zameraním hospodárstva, ale aj s globálnymi trendmi. Zároveň by mal systémovo reagovať na tieto zmeny tak, aby absolventi mali kvalifikáciu a zručnosti, ktoré budú zodpovedať meniacim sa nárokom doby, podotkol Chrenek. Podľa vedúceho Zastúpenia EK si zachovanie hospodárskeho rastu a konkurencieschopnosti ekonomiky vyžaduje adekvátne zmeny a dodatočné investície v systéme vzdelávania na Slovensku. Pripomenul, že z Európskych štrukturálnych a investičných fondov v novom programovom období (2014 – 2020) je na vzdelávacie aktivity a investície do vzdelávacej infraštruktúry vyčlenených približne 732 miliónov EUR a to hlavne v rámci operačného programu Ľudské zdroje ako aj Integrovaného regionálneho operačného programu. Aj tieto zdroje, ak sa budú využívať účinne a efektívne, môžu výrazne napomôcť skvalitňovaniu vzdelávania na Slovensku.

Panel I: - Kvalita vzdelávania: Ako zlepšiť výsledky v oblasti vzdelávania?

Ekonomická radkyňa Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ľudmila Majláthova priblížila, že Európska komisia v rámci európskeho semestra každoročne vykonáva podrobnú analýzu hospodárskych politík, ktorá bola predstavená vo februári v Správe pre Slovensko a následne navrhuje odporúčania na ďalších 12-18 mesiacov. V špecifických odporúčaniach pre Slovensko z mája tohto roku, Komisia zdôrazňuje potrebu zlepšiť výsledky v oblasti vzdelávania a to zvyšovaním atraktívnosti učiteľského povolania a posilňovaním účasti rómskych detí od ranného detstva v hlavnom prúde vzdelávania.

Matej Šiškovič, riaditeľ Inštitútu vzdelávacej politiky Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR medzi hlavné výzvy pre zlepšenie vzdelávania uviedol kvalitného učiteľa a znižovanie vplyvu socioekonomického zázemia. Rovnako poukázal na to, že „medzinárodné porovnanie ukazuje, že učitelia na Slovensku sú spolu s ich kolegami z Českej republiky ohodnotení najnižšie zo všetkých vyspelých krajín. Kým na Slovensku zarábali učitelia v roku 2013 iba 57 % priemerného platu zamestnancov s vysokoškolským vzdelaním, priemer v krajinách OECD bol 80 %. Nízke platy učiteľov majú negatívny dopad na atraktívnosť učiteľského povolania, čo môže mať z dlhodobého hľadiska vplyv aj na kvalitu výučby. Preto je potrebné razantnejšie zvýšenie platov učiteľov, obzvlášť začínajúcich učiteľov.“

V kontexte diskusie o tom, ako zvýšiť kvalitu vzdelávania, Vladimír Crmoman, prezident Slovenskej komory učiteľov zdôraznil, že "potrebná zmena sa naštartuje, ak sa nám podarí zaktivizovať učiteľov, ktorí sú kľúčovým článkom v procese vzdelávania. Rovnako poukázal na potrebu zvýšiť ich sociálny a ekonomický status.

Poslanec Národnej rady Martin Poliačik podčiarkol, že vo vzdelávaní je nutné dosiahnuť posun v paradigme. Podľa poslanca je chybou snažiť sa nastaviť systém vzdelávania podľa súčasných potrieb trhu práce, nakoľko nikto nevie povedať ako sa potreby trhu vyvinú a zmenia v priebehu rokov kým deti prejdú zo vzdelávania do pracovného života. „Treba sa vo vzdelávaní zamerať predovšetkým na potreby žiakov a rozvíjať ich kreativitu, kompetencie a prenositeľné zručnosti, ktoré im umožnia uplatnenie bez ohľadu na to, ako sa medzičasom zmení trh práce a mapa povolaní a kvalifikácií, uzavrel Poliačik.

Juraj Vantuch, expert na vzdelávanie poukázal aj na to, „že zlepšiť výsledky vo vzdelávaní sa dá aj porovnávaním kvality škôl, externou kontrolou ich kvality, napríklad prostredníctvom Štátnej školskej inšpekcie, ale aj "samohodnotením" škôl. Zároveň spomenul, že pri súčasnej intenzívnej diskusii o tom, ako riešiť kvalitu vzdelávania je potrebné poučiť sa z predchádzajúcich chýb. Problémom mnohých chybných nastavení reforiem je aj to, že im nepredchádzala dostatočná príprava a diskusia.

Pri prezentovaní odporúčaní na zlepšenie výsledkov vzdelávania, zástupca Európskej komisie zdôraznil potrebu zlepšenia počiatočného, ale aj ďalšieho profesionálneho vzdelávania učiteľov, ako aj zlepšenia ich pracovných podmienok. Rovnako dôležité je zlepšiť prístup ku kvalitnému, cenovo dostupnému a inkluzívnemu vzdelávaniu a starostlivosti v rannom detstve. Európska komisia predstavila aj niektoré príklady osvedčených praktík z iných členských štátov. Vzájomná výmena týchto skúseností môže napomôcť aj implementácií národných reforiem v oblasti vzdelávania.

Panel II: - Nesúlad zručností: Ako zlepšiť schopnosť vzdelávacieho systému reagovať na potreby trhu práce?"

Zástupca Európskej komisie prezentoval nový a komplexný program v oblasti zručností pre Európu, ktorý Európska komisia prijala 10. júna. Jeho cieľom je zlepšiť výučbu a uznávanie zručností, a to od základných zručností po vyššie zručností, ako aj prierezových a občianskych zručností, čo v konečnom dôsledku posilní zamestnateľnosť, konkurencieschopnosť a rast v Európe. V tomto kontexte podpredseda Európskej komisie pre euro a sociálny dialóg Valdis Dombrovskis uviedol: „V súčasnej situácii, keď sú v EÚ bez práce milióny ľudí, musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme im pomohli získať správne zručnosti pre vyvíjajúci sa trh práce. V schválenom 10-bodovom akčnom pláne sa stanovujú oblasti, v ktorých môže EÚ významne pomôcť, počnúc zabezpečením lepšieho uznávania kvalifikácií v rámci EÚ, až po záruky získania zručností, ktorá dospelým s nízkou kvalifikáciou pomôže dosiahnuť základnú úroveň gramotnosti, matematických a digitálnych zručností.

Matej Šiškovič, riaditeľ Inštitútu vzdelávacej politiky Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu poukázal na to, že existuje viacero nástrojov ako zlepšiť súlad trhu práca, ako napr. predvídanie budúcich potrieb zručností a zlepšenie systému kariérneho poradenstva, ktoré dobre funguje napríklad v škandinávskych krajinách. Rovnako, mapovanie kariér absolventov je v zahraničí dôležitým nástrojom priamo či nepriamo podporujúcim transparentnosť vzdelávania, informovanosť absolventov a taktiež dialóg medzi vzdelávacím  systémom a trhom práce. V otázke nesúladu vzdelania a nadobudnutých zručností s uplatnením sa na trhu práce uviedol, že „to nie je na Slovensku tak výrazným problémom ako v niektorých krajinách. Napriek tomu vyšší výskyt nesúladu v niektorých študijných odboroch prináša spoločenské i individuálne náklady, napríklad v podobe utopených nákladov na vzdelávanie, nižšej produktivity, či nižšej mzdy zamestnancov s pracovným uplatnením neadekvátnym ich vzdelaniu a zručnostiam.

Róbert Redhammer, rektor STU v diskusii podčiarkol, že „vzdelávacia politika štátu by mala viac reagovať na spoločenské potreby, vrátane trhu práce.

Martin Menšík, z portálu Profesia poukázal na to, že „potrebujeme zvýšiť kvalitu vzdelávania na vysokých školách a tiež vytvoriť také prostredie, aby absolventi ostávali pracovať na Slovensku.

Robert Kičina, manažér pre korporátne záležitosti spoločnosti Nestlé a člen Strategickej rady Podnikateľskej aliancie Slovenska prezentoval, aké sú očakávania podnikateľov od absolventov a poukázal aj na konkrétne riešenia. Okrem iného podčiarkol, že „v prvom rade treba začať poctivo merať kvalitu škôl, uplatniteľnosť absolventov a ich platy, poskytnúť tieto informácie v zrozumiteľnej forme verejnosti, najmä rodičom a samozrejme upraviť financovanie v prospech úspešnejších škôl. Automaticky to povedie k vyššej motivácii škôl načúvať potrebám trhu práce a k zlepšeniu vzájomnej diskusie a spružneniu spolupráce škôl a podnikateľskej sféry.“

Prezentácie rečníkov sú k dispozícii na vyžiadanie na adrese eventseuropa [dot] sk.

Podrobnosti

Dátum uverejnenia
21. júna 2016