Prejsť na hlavný obsah
Zastúpenie na Slovensku
Digitalizácia v EÚ a na Slovensku
Digitalizácia

Digitalizácia v EÚ a na Slovensku

Pandémia ochorenia Covid-19 zdôraznila význam technológií, prepojiteľnosti a kybernetickej bezpečnosti v každodennom živote Európanov. Zavedenie obmedzení pohybu s cieľom zabrániť šíreniu vírusu znamenalo, že spoločnosť sa stala závislou od digitálnych technológií ako nikdy predtým.

V snahe zachrániť životy a zmierniť tlak na nemocnice začali milióny ľudí pracovať na diaľku z domu, zatiaľ čo väčšina našich nákupov, socializačných a vzdelávacích činností sa presunula do online priestoru.

Aj kľúčové verejné služby sa sprístupnili online a pandémia poskytla prehľad o možnostiach a potenciálnych zraniteľných miestach technológie a digitalizácie. Európska komisia pochopila potenciál digitalizácie ešte pred vypuknutím pandémie koronavírusu. Práve vytvorenie Európy pripravenej na digitálny vek je jednou z hlavných priorít Komisie na roky 2019 až 2024.

Formujeme digitálnu budúcnosť Európy

Digitálna transformácia by mala priniesť výhody pre všetkých, klásť dôraz na ľudí a vytvoriť nové príležitosti pre podniky. Digitálne riešenia sú zároveň kľúčom v boji proti zmene klímy a k ekologickej transformácii. Európska komisia pracuje na digitálnej transformácii, ktorá bude prínosom pre každého. Digitálna ekonomika zároveň musí byť spravodlivá a konkurencieschopná. Cieľom je vybudovať otvorenú, demokratickú a udržateľnú spoločnosť. Digitálne riešenia, ktoré v prvom rade kladú dôraz na potreby ľudí:

  • otvoria nové možnosti pre podniky,
  • podnietia rozvoj dôveryhodných technológií,
  • podporia otvorenú a demokratickú spoločnosť,
  • posilnia dynamické a udržateľné hospodárstvo,
  • pomôžu bojovať proti zmene klímy a dosiahnuť ekologickú transformáciu.

Digitalizácia na Slovensku

Cieľom digitálnej stratégie EÚ je zvýšiť záujem žien o technológie a zvýšiť počet podnikateliek v oblasti technológií. Podľa porovnávacieho prehľadu Európskej komisie o ženách v digitálnej oblasti (WID) do roku 2020 bolo medzi špecialistami v oblasti informačných technológií len 18 % žien. Na Slovensku je podiel žien zamestnaných v tejto oblasti 13,3 % a  krajina sa v porovnávacom prehľade WID umiestnila na 22. mieste. Navyše, ženy zatupujú len takmer 10 % všetkých absolventov vedeckých, technologických, inžinierskych a matematických odborov (priemer EÚ je 14,3%).

Formovanie digitálnej budúcnosti Slovenska

Pri digitálnej transformácii sa Slovensko riadi svojou rámcovou nadrezortnou stratégiou, ktorá bola schválená v máji 2019. Jej cieľom je, aby sa Slovensko do roku 2030 stalo modernou krajinou s inovačným a ekologickým priemyslom ťažiacim zo znalostnej digitálnej a údajovej ekonomiky, s efektívnou verejnou správou zabezpečujúcou inteligentné využívanie územia a infraštruktúry, a s informačnou spoločnosťou, ktorej občania budú naplno využívať svoj potenciál a žiť kvalitný a bezpečný život v digitálne dobe v kontexte rešpektovania a budovania digitálneho humanizmu. Cieľom je zaistiť jednoduchší a kvalitnejší každodenný život pre občanov a to ako na pracovisku, tak aj v súkromí. Slovensko chce zároveň znížiť administratívne bremeno podnikateľov a podporiť ich primeranými stimulmi. Ministerstvo dopravy a výstavby SR zároveň v roku 2020 predstavilo dokument s názvom Podpora rozvoja sietí 5G na Slovensku na roky 2020 – 2025, aby dosiahlo svoje ciele v oblasti mobilnej pripojiteľnosti na internet.

Európska komisia vo svojom posúdení skonštatovala, že v slovenskom pláne obnovy je 21 % celkových rozpočtových prostriedkov určených na opatrenia, ktoré podporia digitálnu transformáciu krajiny. Ide o investície do elektronickej verejnej správy, digitálnej transformácie vzdelávania a zdravotnej starostlivosti, ako aj o podporu zlepšovania digitálnych technológií dostupných podnikom, najmä malým a stredným podnikom. Peniaze budú investované aj do reforiem vzdelávania a zlepšovania digitálnych zručností obyvateľstva s dôrazom na zručnosti učiteľov, seniorov a znevýhodnených skupín. Vláda Slovenskej republiky plánuje systematickú reformu dátovej politiky a vytvorenie inštitucionálneho rámca toku dát. Vo svojom programovom vyhlásení na obdobie 2021 – 2024 sa zaviazala rozšíriť digitálne služby elektronického zdravotníctva (e-zdravie), ako aj zefektívniť vykazovanie, odstránenie duplicity vo vykazovaní do zdravotných poisťovní a Národného centra zdravotníckych informácií. V štátnych nemocniciach vláda SR zavedie oddelenie na výkazníctvo a funkciu dátového manažéra zodpovedného za jednotlivé výkazy a registre.

Súvisiace odkazy:

Otázky a odpovede: Plán obnovy

Digitálne desaťročie Európy

Komisia 9. marca 2021 predstavila víziu a spôsoby, ako dosiahnuť digitálnu transformáciu Európy do roku 2030. Táto vízia digitálneho desaťročia EÚ sa sústreďuje okolo digitálneho kompasu. V rámci digitálnej transformácie musí byť zaistená ochrana práv a slobôd občanov.

Ciele digitálnej dekády do roku 2030 zahŕňajú: 

  • Aspoň 80 % všetkých dospelých by malo mať základné digitálne zručnosti a v EÚ by malo byť zamestnaných 20 miliónov špecialistov v oblasti IKT, pričom viac žien nastúpi na tieto pozície.
  • Všetky domácnosti v EÚ by mali mať gigabitové pripojenie a všetky obývané oblasti by mali byť zahrnuté v 5G.
  • Tri zo štyroch spoločností by mali využívať služby cloud computingu, veľké dáta a umelú inteligenciu a viac ako 90 % MSP by malo mať aspoň základnú úroveň digitálnej intenzity.
  • Všetky kľúčové verejné služby by mali byť dostupné online a všetci občania by mali mať prístup k svojim elektronickým zdravotným záznamom.
  • V záujme dosiahnutia cieľov stanovených v Digitálnom kompase Európska komisia urýchli spustenie viacnárodných projektov, ktoré budú rozvíjať celoeurópske technológie a digitálnu infraštruktúru.
  • Tieto sa budú financovať kombináciou investícií z rozpočtu EÚ, členských štátov a priemyslu. Členské štáty sa zaviazali venovať aspoň 20 % svojich plánov obnovy a odolnosti na digitálnu prioritu.

Otázky a odpovede: Digitálne desaťročie Európy

Ochrana údajov

Internetom prejde denne obrovské množstvo informácií, ktoré obsahujú aj osobné údaje. Podľa pravidiel EÚ a osobné údaje môžu zhromažďovať len na legitímny účel za prísnych právnych podmienok a každý, kto zhromažďuje a spravuje osobné informácie, ich musí chrániť pred zneužitím. Cieľom balíka právnych predpisov o ochrane údajov, ktorý bol prijatý v máji 2016, je prispôsobiť Európu digitálnemu veku. Viac než 90 % Európanov si želá rovnaké práva na ochranu osobných údajov v celej EÚ bez ohľadu na to, kde sa tieto údaje spracúvajú.

Ochrana údajov v celej EÚ sa v roku 2018 posilnila prostredníctvom všeobecného nariadenia o ochrane údajov známom ako GDPR. Týmto nariadením sa jednotlivcom poskytuje právo požiadať o kópiu svojich osobných údajov, ktoré má organizácia k dispozícii. Občania majú takisto právo na rýchle vymazanie svojich údajov podľa všeobecného nariadenia o ochrane údajov a spoločnosti a organizácie musia dodržiavať prísne pravidlá, pokiaľ ide o spracúvanie údajov.

V roku 2020 Európska komisia a vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku predstavili novú stratégiu kybernetickej bezpečnosti EÚ. Cieľom novej stratégie je chrániť globálny a otvorený internet vytvorením nástrojov na zaistenie bezpečnosti a ochranu európskych hodnôt, ako aj základných práv všetkých. Svoju národnú stratégiu kybernetickej bezpečnosti na roky 2021 až 2025 má aj Slovensko.

Súvisiace odkazy:


Ochrana osobných údajov v EÚ
Európsky výbor pre ochranu údajov (EDPB)
Úrad na ochranu osobných údajov SR

EÚ vsádza na technológie budúcnosti