Skip to main content
Zastúpenie na Slovensku logo
Zastúpenie na Slovensku
Migrácia

Migrácia v EÚ a na Slovensku

Komplexnosť migračnej politiky a rôzne prístupy členských štátov spôsobili, že tento politicky citlivý sektor sa rozvíja pomalšie. Otázky ohľadom migrácie sú zložité a je potrebné ich riešiť spravodlivo, citlivo a humánnym spôsobom.

V čase krízy, keď vojna alebo hladomor prinútil veľký počet ľudí hľadať útočisko v Európe, členské štáty na vonkajších hraniciach EÚ zažili migračný tlak nad rámec svojich kapacít. To viedlo k tomu, že mnohí migranti pred spracovaním svojich žiadostí čakali dlhý čas v nevyhovujúcich podmienkach. Európa však potrebuje migrantov, aby zvrátila svoj demografický úpadok, no neriadená migrácia často vedie tragédiám súvisiacich s vykorisťovaním a obchodovaním s ľuďmi.

Európska komisia preto navrhla nový pakt o migrácii a azyle, ktorého výsledkom bude ľudský a komplexný európsky prístup k migrácii. Ten môže pomôcť ľuďom, ktorí potrebujú ochranu a zároveň poskytnúť príležitosti pre migrantov, ktorých zručnosti môžu prispieť k rastu, inováciám a sociálnej dynamike Európy.

Slovensko sa zaviazalo, že bude spĺňať svoje záväzky pri vykonávaní nového paktu a bude konať solidárne s ostatnými členskými krajinami.

Nový pakt o migrácii a azyle

Migračná kríza v rokoch 2015 – 2016 a nasledujúce roky odhalila nedostatky v migračnom systéme EÚ. Členské štáty na vonkajších hraniciach EÚ mali ťažkosti vyrovnať sa s veľkými migračnými tokmi, pričom rôznym azylovým systémom v Európe chýbala riadna koordinácia. Pakt patrí medzi priority Európskej komisie týkajúce sa podpory nášho európskeho spôsobu života, ktorého cieľom je ochrana európskych občanov a hodnôt. 

Pakt o migrácii a azyle navrhuje predvídateľný a spoľahlivý systém riadenia migrácie, ktorý poskytne spoločné európske riešenia tejto európskej výzvy. Ponúka nový začiatok v oblasti migrácie a posilní hranice, zmodernizuje azylový systém EÚ a posilní spoluprácu s partnerskými krajinami s cieľom riešiť základné príčiny neriadeného prisťahovalectva. Jeho cieľom je vybudovanie novej politiky v oblasti migrácie, ktorá je založená na budovaní dôvery pomocou účinnejších postupov a dosiahnutie novej rovnováhy medzi zodpovednosťou a solidaritou.

Spája politiku EÚ v oblasti azylu, integrácie a riadenia hraníc s cieľom poskytnúť členským štátom jasný a komplexný systém, ktorý zohľadňuje všetky aspekty migrácie.

V apríli 2021 Komisia prijala prvú stratégiu EÚ pre dobrovoľný návrat a reintegráciu, ktorá je kľúčovým cieľom paktu. Stratégia podporuje spoločný systém, ktorý nabáda migrantov, ktorí nemajú právo zdržiavať sa v EÚ, aby sa vrátili do svojej domovskej krajiny alebo tranzitnej krajiny z vlastnej slobodnej vôle, kde dostanú krátkodobú podporu. 

Výhody Paktu o migrácii a azyle patria:

Pevnejšia dôvera: Podpora lepších a účinnejších postupov, ktoré posilnia vzájomnú dôveru medzi členskými štátmi.

Lepšie riadenie hraníc: Dobré riadenie schengenského priestoru a vonkajších hraníc EÚ.

Účinná solidarita: Stanovenie vzájomnej pomoci medzi členskými, najmä štátom, ktoré čelia krízovej situácii. 

Zručnosti a talent: Rozvoj legálnych spôsobov migrácie a znížiť neregulovanú migráciu

Medzinárodné partnerstvá: Prehlbovanie medzinárodných partnerstiev s kľúčovými krajinami pôvodu a tranzitu, ktoré pomôže zastaviť neregulované migračné toky.

Flexibilita a odolnosť: Nástroje v novom pakte pomôžu zabezpečiť rýchle a účinné spoločné reakcie na migračnú krízu.

Viac informácií:

Balík opatrení v oblasti migrácie a azylu

Dosiahnutý pokrok vo vyjednávaniach o pakte

  • Európsky parlament a Rada sa dohodli na konečnom prijatí revidovanej modrej karty EÚ. Tá má prilákať vysokokvalifikovaných pracovníkov do Európy a uľahčiť ich pohyb EÚ, zabezpečiť flexibilitu pri zmene pracovnej pozície alebo zamestnávateľa či zjednodušiť uznávanie požiadavok na plat, trvanie zamestnania, zručnosti a kvalifikáciu. Vysokokvalifikované osoby pod medzinárodnou ochranou budú môcť požiadať o modrú kartu EÚ. (viac)
  • EP a Rada sa dohodli na vytvorení novej Agentúry EÚ pre azyl, kde pôsobí približne 500 expertov. Agentúra má zabezpečiť kvalitnejšie, jednotnejšie a rýchlejšie azylové konania a poskytovať účinnejšiu podporu vnútroštátnym azylovým systémom. (viac)
  • Vo februári 2021 Európska komisia predložila 1. vecné posúdenie spolupráce s partnerskými krajinami v oblasti readmisie, ktoré prispeje k zlepšeniu spolupráce medzi Komisioou a krajinami EÚ i mimo nej. (viac)
  • V apríli 2021 prijala Komisia prvú stratégiu EÚ pre dobrovoľný návrat a reintegráciu (súčasť paktu). Tá podporuje spoločný systém, ktorý nabáda migrantov bez práva zdržiavať sa v EÚ, aby sa vrátili do svojej domovskej krajiny alebo tranzitnej krajiny na základe vlastnej slobodnej vôle, kde dostanú i krátkodobú podporu. Dobrovoľný návrat môže, oproti nútenému, krajinám ušetriť takmer 3 000 eur/osobu. (viac)
  • V júni 2021 sa Komisia sústredila partnerstvá zamerané na talenty a spustila tak kľúčová iniciatívu paktu. Tá rieši nedostatok zručností v EÚ a posilňuje vzájomne prospešné partnerstvá s 3. krajinami. (viac)
  • Komisia navrhla aj obnovený akčný plán EÚ proti prevadzačstvu migrantov a oznámenie o uplatňovaní smernice o sankciách voči zamestnávateľom. Tie sa snažia predchádzať organizovanému vykorisťovaniu migrantov, znížiť neregulárnu migráciu a odstrániť organizované zločinecké skupiny. (viac)

Ďalšie kroky: 

Slovensko sa v súčasnosti zúčastňuje na rokovaniach, ktoré prebiehajú k návrhom nariadení Nového paktu o migrácii a azyle. Tie sú aktuálne na úrovni pracovných skupín a vzhľadom na súčasnú pandemickú situáciu sa realizujú formou online rokovaní. Teraz je na EP a Rade, aby preskúmali a prijali celý súbor právnych predpisov, ktoré sú nevyhnutné na to, aby sa vytvorila skutočne spoločná azylová a migračná politika EÚ. 

Migrácia na Slovensku

Slovensko sa v súčasnosti zúčastňuje rokovaní, ktoré prebiehajú k návrhom nariadení Nového paktu o migrácii a azyle. Tie sú aktuálne na úrovni pracovných skupín a vzhľadom na súčasnú pandemickú situáciu sa realizujú formou online rokovaní. (viac)

Cieľom migračnej politiky je v súlade s národnými záujmami Slovenskej republiky vytvárať podmienky v oblasti legálnej migrácie so zreteľom na priority, potreby a schopnosti prijímania migrantov vrátane ich integrácie do spoločnosti, posilniť účinnosť hraničných kontrol a boj proti nelegálnej migrácii, prispievať k vytvoreniu spoločného európskeho azylového systému, podieľať sa na budovaní globálneho partnerstva s krajinami pôvodu a tranzitu v záujme posilnenia súčinnosti medzi migráciou a rozvojom a prispievať tým k zvyšovaniu kvality života obyvateľov Slovenskej republiky. Pri napĺňaní zámerov migračnej politiky sa primerane uplatňujú princípy aktívnej účasti na úlohách Európskej únie v oblasti kontroly hraníc, prisťahovalectva a azylu, ústavnosti a zákonnosti, suverenity, regulácie migrácie, dodržiavania ľudských práv a slobôd, zákazu diskriminácie a flexibility. Realizácia migračnej politiky je založená na koordinovanom postupe štátnych orgánov, orgánov miestnej štátnej správy a samosprávy a predpokladá široké zapojenie mimovládnych a ďalších organizácií pôsobiacich v tejto oblasti. (viac)

V roku 2018 vydal migračný úrad príručku Nový štart v SR, ktorá má poskytnúť žiadateľom o azyl v SR reálny obraz o krajine odrážajúci jej hodnoty ako aj isté „očakávania" občanov SR smerom k cudzincom. Cieľom príručky je teda oboznámiť cudzincov s kultúrnymi zvyklosťami našej krajiny s cieľom vzájomne si porozumieť. Príručka je vo viacerých jazykoch a je napísaná jednoducho a zrozumiteľne a vychádza predovšetkým z praktických skúseností pracovníkov migračného úradu, ale aj z podnetov cudzincov, ktorí sami identifikovali, s čím a akým spôsobom je najdôležitejšie sa po príchode do novej krajiny oboznámiť.

Súvisiace linky:

Koncepcia migračnej politiky na Slovensku

Progres v migračnej politike

Budovanie priestoru bez vnútorných hraníc medzi členskými štátmi Spoločenstva súčasne znamenalo tiež zvýšenie rôznych rizík. Odstránenie hraníc medzi členskými štátmi zvyšovalo riziko nekontrolovaného pohybu drog, zbraní, nelegálnych imigrantov, a vytváralo tak podmienky pre šírenie organizovaného zločinu. Spolupráca sa v tejto oblasti začala rozvíjať už v 70. rokoch, no, významným míľnikom v rozvoji azylovej politiky EÚ, je prijatie Dublinskej dohody, ktorá vstúpila v platnosť v roku 1997. Jej cieľom bolo vyriešiť komplikovanú otázku postupu pri vybavovaní žiadostí o azyl a zabrániť tak predávaniu si žiadateľov medzi krajinami. Dohoda definovala pojmy cudzinec, žiadosť o azyl, kritéria posúdenia žiadostí, povolenie k pobytu, vstupné a tranzitné vízum a iné. Dohoda zaistila jednotlivým krajinám právo odoslať žiadateľa o azyl naspäť do tretej zeme (t.z. do krajiny, ktorá nie je členom Európskej únie).  Tieto pravidlá boli niekoľkokrát aktualizované: Dublin II účinný od roku 2003 a Dublin III platný od roku 2014. Migračná kríza v rokoch 2015 – 2016 však rýchlo ukázala nedostatky dublinského systému. Preto Európska komisia pracuje na vytvorení takej spoločnej migračnej a azylovej politiky, ktorá by efektívne a citlivo riešila mnohé výzvy.

Patria sem:

  • ochrana tých, ktorí potrebujú útočisko,
  • obmedzenie neregulárnej migrácie,
  • záchrana životov na mori a zabezpečenie vonkajších hraníc EÚ,
  • zaručenie voľného pohybu osôb v rámci schengenského priestoru,
  • lepšia organizáciu legálnej migrácie,
  • lepšia integrácia štátnych príslušníkov tretích krajín do spoločností EÚ.

Na európskej úrovni sa migračnou politikou zaoberá Generálne riaditeľstvo pre migráciu a vnútorné záležitosti, ktoré pripravuje a vykonáva politiky Komisie najmä v oblasti Hraníc a bezpečnosti. Komisárkou pre migráciu na funkčné obdobie 2019 až 2024 je Ylva Johansson.

Azylová a migračná politika je úzko prepojená so zabezpečením voľného pohybu osôb a s vysokou úrovňou ochrany občanov. V Zmluve o EÚ bola definovaná ako oblasť “spoločného záujmu”. Riadenie migrácie zo strany EÚ je rozptýlené do veľkého množstva právnych a politických nástrojov. Činnosť EÚ v tejto oblasti spočíva v navrhovaní a vykonávaní okamžitých a dlhodobých opatrení zameraných na vnútorný a vonkajší rozmer jej migračnej politiky a na vonkajšie hranice EÚ. Okrem azylovej politiky sem patria pravidlá pre prekračovanie vonkajších hraníc a postup pri kontrolách na hraniciach, ako aj prisťahovalecký politiku, boj proti drogovým závislostiam, boj proti medzinárodným podvodom, spoluprácu súdov v občianskoprávnych a trestnoprávnych záležitostiach, colnú spoluprácu a aj policajnú spoluprácu za účelom boja proti terorizmu, obchodu s drogami a medzinárodnému zločinu. Vo vymenovaných oblastiach sa tak otvorila možnosť vzájomnej konzultácie, výmenu informácií a spoluprácu príslušných útvarov. Presun týchto problematík pod správu nadnárodného orgánu by museli ratifikovať všetky členské krajiny EÚ.

Dôležité fakty o migrácii

141 000
osôb žiadajúcich o azyl malo menej ako 18 rokov v roku 2020,
pričom takmer 10 % z nich (13 500) tvorili maloleté osoby bez sprievodu.
10 %
všetkých svetových utečencov žilo v EÚ v roku 2019
a len zlomok vnútorne vysídlených osôb.
472 000
žiadostí bolo podaných v EÚ v 2020,
z nich 417 000 tvorili žiadosti podané prvýkrát, čo je 33 % pokles v porovnaní s rokom 2019.

Vzhľadom na to, že v EÚ v roku 2019 sa narodilo 4,2 milióna detí a 4,7 milióna ľudí umrelo, by sa bez migrácie európska populácia zmenšila o pol milióna obyvateľov. (Eurostat)

Väčšina utečencov z Afriky a Ázie neprichádza do Európy, sťahujú sa skôr do susedných krajín.

V celej EÚ bolo v roku 2020 zaznamenaných 125 100 neoprávnených prekročení hraníc, čo predstavuje pokles o 12 % v porovnaní s rokom 2019, čo je najmenej za sedem rokov

V roku 2021 EÚ zaznamenala 28 % nárast úmrtí na mori: v období od januára do marca 2021 sa na týchto troch hlavných trasách zaznamenalo 435 mŕtvych alebo nezvestných osôb, pričom v tom istom období roku 2020 to bolo 340.

Viac informácií:

Štatistické údaje o migrácii do Európy

Migrácia a vnútorné záležitosti

Atlas migrácie