Prejsť na hlavný obsah
Zastúpenie na Slovensku
Novinový článok19. septembra 2023Zastúpenie na Slovensku

Našli sme zručnosti budúcnosti

Diskutujúci sa zhodli, že polovica povolaní zanikne a školstvo spí.

zručnosti

V súčasnosti sa odhaduje, že do roku 2030 bude až jedna tretina pracovníkov zaradená do inej pracovnej kategórie, než v akej sú dnes. Zhruba 40 % súčasných povolaní v blízkej budúcnosti nebude existovať, 65 % dnešných žiakov bude robiť prácu, ktorá ešte dnes neexistuje, a automatizácia ovplyvní jedno z piatich budúcich zamestnaní.

Odborná verejnosť sa zhoduje, že vzdelávanie naprieč všetkými stupňami je nedostatočné, zastarané a nevie pre žiakov, študentov či zamestnancov vytvoriť dostatočné predpoklady pre ďalší rozvoj a plnohodnotný život. Prečo sa nevieme posunúť vpred a čo nám v tom bráni?

Cieľom diskusie bolo nájdenie spoločných hodnôt, príčin problému, ktorému čelíme a najmä toho, ako ho riešiť. Hlavnými oblasťami diskusie bolo identifikovať zručnosti, prekážky, ktorým čelíme pri ich nadobúdaní, a tých, ktorí by nás k nim mali viesť. V hre je totiž nielen zdravé fungovanie pracovného trhu, ale aj budúcnosť našej spoločnosti.

Diskusia ukázala, že celoživotné vzdelávanie sa a získavanie nových zručnosti je nielen najlepšia investícia, ale čoraz viac aj nutnosť. Kritické myslenie, mediálna gramotnosť, flexibilita, schopnosť adaptácie, technologické zručnosti či schopnosti efektívnej komunikácie a slušnej diskusie. Najmä tie vnímame ako nosné piliere našej úspešnej existencie v 21. storočí.

Zároveň však diskusia odhalila, že časť ľudí vníma priveľké pracovné zaťaženie a finančný nedostatok ako najzásadnejšie prekážky vo vzdelávaní sa. K nemu by nás mal viesť nielen štátny vzdelávací systém, ale aj zamestnávatelia.

Do diskusie, ktorá bola otvorená 13. augusta až 4. septembra, sa zapojilo vyše 347 hlasujúcich, z ktorých bolo 272 zoskupených do troch názorových skupín – A , B a C. Účastníci spoločne odovzdali 10 320 hlasov a napísali vyše 180 originálnych komentárov.

Zásadné štiepenie a názorové rozdiely medzi zúčastnenými skupinami sa objavujú najmä v pohľade na funkciu samotného vzdelávania, v hodnotení zručností a schopností, ktoré štátne vzdelávanie ponúkalo v minulých desaťročiach, a tiež v prístupe ku vzdelávaniu.

Skupinu A (60 zoskupených diskutujúcich) dominantne definuje vysoká miera preskakovania odpovedí. V tejto rovine sa môžeme len domnievať, či je to otázka toho, že na vec nemajú názor, alebo sa kategoricky odmietajú vyjadriť k mnohým komentárom. Spája ich tiež skutočnosť, že na rozdiel od ostatných diskutujúcich nepociťujú také výrazné nedostatky v oblasti vzdelávania, inovácií či kritického myslenia.

Diskutujúcich z najpočetnejšej skupiny skupiny B (137 zoskupených diskutujúcich) charakterizuje sťažený prístup ku vzdelávaniu, ktorého význam si však dostatočne uvedomujú. Tvrdia ale, že „keď má človek problém sa uživiť, ťažko sa k tomu ešte vzdeláva“. Finančný nedostatok ako prekážku vzdelávania vníma absolútna väčšina diskutujúcich zaradených do skupiny B.

V značnom kontraste so skupinou B stojí skupina C (73 zoskupených diskutujúcich). Diskutujúci zo skupiny C sa nesťažujú na pracovnú záťaž. Vo všeobecnosti táto skupina nepociťuje nedostatok príležitostí na rozvíjanie svojich zručností.

kolegovia

Najkonsenzuálnejšie názory v diskusii

  1. Mali by sme vedieť dobre komunikovať a slušne diskutovať.
  2. Školstvo by nemalo zaostávať za technologickým vývojom.
  3. Aj sami by sme sa mali vedieť učiť novým zručnostiam.
  4. Bez lepšieho školstva budeme naďalej iba montovňou Európy.
  5. Svet sa posúva vpred a musíme sa na to pripraviť.
  6. Nové zručnosti a kritické myslenie, ale na obe treba najprv slušný vedomostný základ. A keď sa nepestuje pamäť, tak to nefunguje vôbec.
  7. K novým zručnostiam by nás malo viesť školstvo a zamestnávateľ.
  8. Dôležitá bude flexibilita a adaptácia sa na rýchlo meniaci sa pracovný trh.

Aké zručnosti potrebujeme? Dohoda na hodnotách

Z diskusie vyplynulo širšie spektrum konsenzuálnych názorov. Tie ukazujú široko zdieľaný názor, že podľa potrieb súčasnej doby, napríklad technologického vývoja, by sa mali aktualizovať aj školské osnovy. Pretože ako uvádzajú diskutujúci, bez lepšieho školstva budeme naďalej iba montovňou Európy.

Aké zručnosti teda budeme potrebovať v intenzívne sa meniacom svete? Účastníci diskusie primárne uvádzali kognitívne schopnosti, kritické myslenie, mediálnu gramotnosť, kreativitu, či napríklad finančnú gramotnosť a ekonomické vzdelanie. Čoraz dôležitejšia bude podľa nich aj naša flexibilita a adaptácia.

(Kriticky) myslím, teda som

Kritické myslenie vnímame ako myšlienkový proces, ktorý neskáče k úrýchleným úsudkom, ale hodnotí, zvažuje alternatívy a dostupné informácie. Potreba nadobúdania tejto zručnosti sa opakovane vyskytovala v odpovediach a hlasovaniach diskutujúcich. Zhodu nachádzame na tom, že je „dôležitejšie ako ,šprtanie’” a že ako nutný základ nám často chýba.

Diskutujúci majú taktiež zhodne zdieľaný dojem, že „ľuďom chýbajú základy mediálnej gramotnosti - nevedia ako čítať, chápať a prijímať správy, ktoré sa na nás valia”. Ako dôležité vnímajú, aby ľudia začali prijímať objektívne fakty, aj keď nezapadajú do ich svetonázoru.

študenti

Komunikácia aj nevyhnutná matematika

Diskutujúci si zhodne uvedomujú význam nie len kritického myslenia, ale aj našej schopnosti komunikácie a slušnej diskusie. Vyše 80% diskutujúcich sa stotožňuje s týmto postojom.

Účastníci diskusie taktiež vyjadrili potrebu nadobúdania znalostí spojených s finančnou gramotnosťou. Tú by škola mala vyučovať bez ohľadu na jej zameranie aj so základnými ekonomickými princípmi.

Až 81 % diskutujúcich deklarovalo, že už „základné školy by mali vyučovať aj finančnú gramotnosť”. V kontexte narastajúcej digitalizácie zhodu sa našla aj potreba vyučovania programovania a rozvíjania „algoritmického myslenia”.

Akým prekážkam čelíme?

Diskusia nám ukázala, že zásadné názorové štiepenie medzi zúčastnenými vzniklo v otázke prekážok. Vo všeobecnosti platí, že diskutujúci zo skupiny B pociťujú prekážky k vzdelávaniu intenzívnejšie. Oproti skupine C u nich väčšina uvádza, že práca ich na toľko vyčerpáva, že už potom nemajú energiu na vzdelávanie vo voľnom čase.

Uvedené dopĺňa i názorový kontrast pri komentári „keď má človek problém sa uživiť, ťažko sa k tomu ešte vzdeláva,” s ktorým súhlasilo až 83% skupiny B. Tieto socioekonomické rozdiely zrejme vyústili aj v prevažujúci názor diskutujúcich zo skupiny B, že by sa vzdelávali, ak by im to zamestnávateľ preplácal a podporoval ich.

Dominantnou prekážkou je aj vnímaná nízka kvalita slovenského školstva, ktoré „zaspalo v minulom storočí”. To by podľa diskutujúcich „nemalo zaostávať za technologickým vývojom”.

Čo s tým? Lepšie školstvo, menej práce

Základným konsenzuálnym východiskom diskusie je, že nie sme spokojní so súčasnou podobou vzdelávania. Školstvo nás mnohých nepripravilo na dnešné výzvy a zaspalo v 20. storočí.

Až 46 percent diskutujúcich je presvedčených, že školstvo nielenže nezvláda svoju úlohu v súčasnosti, ale  že ju zanedbalo už pri ich vzdelávaní. „Slovenské školstvo ma nepripravilo na to, čo sa dnes odo mňa vyžaduje,” deklarovala väčšina diskutujúcich vo všetkých troch názorových skupinách.

Základným a dôležitým prvkom by malo byť zaujatie študenta a následná pomoc pri hľadaní odpovedí. „Neučiť ho bifľovať, ale chápať.”

V praktickej rovine sú diskutujúci naprieč skupinami presvedčení, že by sme mali lepšie prepájať školstvo s praxou. „Slovenský vzdelávací systém potrebuje viac dbať na prepojenie študijných odborov s trhom práce a rozvojom 8 kľúčových kompetencií študentov,” deklarovalo až 66 % ľudí.

Diskutujúci identifikovali, že by sme ale nemali zabúdať sa vzdelávať aj počas pracovného života. Pri snahe o celoživotné vzdelávanie totiž očakávame, že po ukončení štúdií sa situácia otočí a väčšiu zodpovednosť za ďalšie vzdelávanie preberie aj zamestnávateľ. Nemyslí si to len 17 % diskutujúcich.

Jeden zo spôsobov, akým to dosiahnuť, je podľa diskutujúcich nadobudnutie väčšej rovnováhy medzi vzdelávaním sa a prácou. „Mali by sme mať štvordňový pracovný týždeň a piaty deň sa vzdelávať,” deklarovalo až 53 % ľudí.

Konsenzus na dosah

Svet sa mení závratnou rýchlosťou a to, čo nám stačilo včera, dnes už nestačí. Je pozitívnou správou, že diskusia poodhalila aj odhodlanie adaptovať sa na turbulentné zmeny 21. storočia.

Diskusia rovnako potvrdila, že nejde o veľmi kontroverznú tému,. Najhlavnejší, ale ani zďaleka nie neprekonateľný názorový rozdiel medzi skupinami spočíval najmä v socioekonomickom postavení účastníkov. A teda toho, či máme dostatok zdrojov (čas, energiu, peniaze), na to, aby sme sa mohli vzdelávať aj vo svojom voľnom čase.

Aké zručnosti teda potrebujeme a čoraz viac potrebovať budeme? Kritické myslenie, mediálna gramotnosť, flexibilita, schopnosť adaptácie, technologické zručnosti či schopnosti efektívnej komunikácie a slušnej diskusie. Najmä to vnímame ako nosné piliere našej úspešnej existencie v 21. storočí. Zhodne si totiž uvedomujeme, že „sedliacky rozum” už dnes nestačí a vzdelanie je našou najcennejšou hodnotou.

Nevyhnutným predpokladom riešenia problémov je ich pomenovanie - v tomto prípade pomenovanie prekážok, ktoré nám zabraňujú efektívne nadobúdať potrebné zručnosti.

V kontexte popísaného konfliktu sa nimi javí byť najmä nedostatočná socioekonomická situácia, ktorá nám sťažuje vzdelávanie popri namáhavých zamestnaniach. Zároveň si však uvedomujeme, že na tom máme sami svoj podiel viny ak značnú časť voľného času trávime na sociálnych sieťach, či pri televízii.

Zároveň si zhodne uvedomujeme, že sa nemôžeme stopercentne spoliehať na školstvo (o ktorom si myslíme, že potrebuje zásadne zlepšiť), ale je to najmä v našich rukách. Celoživotné vzdelávanie vnímame ako cestu, ktorou sa môžeme neustále stávať lepšími jedincami. A to je dobrým začiatkom pre to, aby sme sa dokázali flexibilne adaptovať na tektonické zmeny 21. storočia.

Podrobnosti

Dátum uverejnenia
19. septembra 2023
Autor/autorka
Zastúpenie na Slovensku