Prejsť na hlavný obsah
Zastúpenie na Slovensku
Novinový článok28. novembra 2022Zastúpenie na Slovensku

Uvádzame na pravú mieru: vojna na Ukrajine

V poslednej dobe v diskusiách na sociálnych sieťach silne dominovala téma rusko-ukrajinského konfliktu. Radi by sme uviedli niektoré tvrdenia na pravú mieru a poskytli verejnosti niekoľko faktov.

Ukrajinská vlajka v Kyjeve

MÝTUS: Invázia Ruska na Ukrajinu je len logickou reakciou Ruska na pretrvávajúce agresívne správanie Ukrajiny a jej západných spojencov.

FAKTY: Je to práve Rusko, ktoré za posledné roky niekoľkokrát porušilo medzinárodné právo a svojim správaním narušuje a ohrozuje územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny. Ide o nezákonnú anexiu Krymského polostrova Ruskom v roku 2014, podporovanie proruských odštiepeneckých síl na východe Ukrajiny až po súčasnú pretrvávajúcu vojenskú agresiu voči Ukrajine. Niekoľkoročné podnecovanie konfliktu na Ukrajine ruskou stranou sa tiež dialo prostredníctvom propagandy. Ide o naratívy vykresľujúce Ukrajinu ako skorumpovaného štátu ovládaného nacistami, naratívy podnecujúce nenávisť voči Ukrajincom, hanobenie ukrajinskej histórie a ľudu a následné spochybňovanie ukrajinskej štátnej suverenity. Ide o koordinovanú a štátom kontrolovaná dezinformačnú kampaň zameranú na ruské obyvateľstvo, susedné štáty, Európsku úniu a ďalšie krajiny.

MÝTUS: Ukrajina sa dopúšťala genocídy proti svojmu rusky hovoriacemu obyvateľstvu na východe Ukrajiny.

FAKTY: Neexistujú žiadne dôkazy o tom, že by rusky hovoriaci obyvatelia alebo príslušníci ruského etnika žijúci na východe Ukrajiny čelili prenasledovaniu a už vôbec nie genocíde zo strany Ukrajiny. Pod pojmom genocída sa rozumie „úmysel zničiť úplne alebo čiastočne niektorú národnú, etnickú, rasovú alebo náboženskú skupinu ako takú“. Nič z toho nenasvedčuje tomu, že by moderný ukrajinský štát chcel zničiť časť svojho obyvateľstva, ktoré hovorí po rusky. Ukrajinské zákony zaručujú slobodu používať ruský jazyk, kultúru a tradície v každodennom živote. Navyše, po vypuknutí konfliktu na východe Ukrajiny v roku 2014 bola zriadená špeciálna pozorovateľská misia OBSE. Táto misia nikdy nezaznamenala žiadne masové vraždenie alebo genocídu. Štvrťročné správy z tejto pozorovateľskej misie sú dostupné tu.

MÝTUS: Prirovnávanie Donbasu a Luhanska s Kosovom/Ruská anexia ukrajinských území je porovnateľná s uznaním Kosova

FAKTY: Tvrdenia, že Ukrajina napáda svoje vlastné územia a prenasleduje vlastných občanov, sú absurdné rovnako, ako prirovnávanie Donecka a Luhanska ku Kosovu. Kým na východe Ukrajiny prebiehajú od roku 2014 boje s Ruskom podporovanými separatistami (nejde tam o žiadnu genocídu rusky hovoriaceho obyvateľstva, či príslušníkov ruského etnika, ako spomíname už vyššie), v Kosove dochádzalo ku skutočnej genocíde. V Kosove dochádzalo ku represiám zo strany srbských ozbrojených síl voči kosovskému obyvateľstvu. Polovica kosovského obyvateľstva bola zabitá, vysídlená alebo nútená utiecť pred vojnou do bezpečia. Neskoršiemu vyhláseniu nezávislosti Kosova v roku 2008 predchádzali takmer desaťročné rokovania o vyriešení nejasného štatútu územia Kosova, ktoré sa od roku 1999 nachádzalo pod správou OSN.

MÝTUS: NATO porušilo svoj prísľub o nerozširovaní

FAKTY: Neexistuje žiadna právna dohoda, ktorá by zamedzovala štátom vstupovať do NATO. Do tohto obranného spoločenstva 30 krajín sa po splnení prísnych kritérií môže pridať ktorákoľvek európska krajina. Každý jeden suverénny štát by predsa mal mať právo sa rozhodovať sám o svojej zahraničnej politike. Nie je to na Rusku, aby rozhodovalo o tom, ktorý z jeho susedov bude alebo nebude v NATO. Nároky Ukrajiny na členstvo je potrebné chápať aj v kontexte série udalostí, ktoré sa udiali ešte pred samotnou februárovou inváziou Ruska na Ukrajinu (okupácia ukrajinského polostrova Krym, podpora proruských odštiepeneckých síl na východe Ukrajiny, či postupné zvyšovanie ruských vojsk a vojenskej techniky pri ukrajinských hraniciach). Tak ako všetky zvrchované štáty, aj Ukrajina si môže slobodne určiť svoje smerovanie, zahraničnú a bezpečnostnú politiku či spojenectvá a svoje členstvo v medzinárodných organizáciách a vojenských alianciách. Žiadna krajina ani samotné NATO neplánovali útočiť na Rusko a Rusko nikto neohrozoval. Je preto absurdné vykresľovať Rusko ako krajinu, ktorá je vystavená akútnej vojenskej hrozbe. Rusko má s NATO spoločnú menej ako jednu šestnástinu svojich pozemných hraníc. Zo 14 krajín, ktoré hraničia s Rusko, je v súčasnosti len päť členmi NATO (Nórsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva a Poľsko).

Viac info nájdete n našom webe:

Podrobnosti

Dátum uverejnenia
28. novembra 2022
Autor/autorka
Zastúpenie na Slovensku